pondelok, 30. mája 2016

Prečo som začala blogovať

Svoj prvý blog som mala už pred niekoľkými rokmi, marí sa mi, že tak okolo 11-12 rokov. Začínala som pôvodne na Blog.cz a neskôr som vyskúšala aj E-stránky. :) Vtedy som tam písavala klasické tagy, ktoré boli hrozne v móde, neskôr krátke poviedky a dokonca aj romány na pokračovanie. Ako malá som sa zamilovala do čítania, potom do písania a viac-menej mi to ostalo dodnes, hoci keby som mala viac času, zrejme by som sa znovu pustila do písania niečoho rozsiahlejšieho. Moju blogo-kariéru sprevádzalo niekoľko prestávok, jedna dlhšia, jedna kratšia. Tou najdlhšou zrejme bola asi rok-dvojročná pauza už na tomto blogu, o ktorej som vám, ak ma sledujete dlhšie, niekoľkokrát hovorila. Nakoniec som sa k tomu ale vždy vrátila. Očividne ťukaniu do klávesnice ozaj nedokážem dať pokoj. :) Myslím, že človek by mal písať, tvoriť a viesť si kúsok internetového sveta hlavne pre radosť, čo je aj mojou najväčšou hnacou silou. Práve preto si nedokážem predstaviť, že by som z blogu spravila biznis a zdroj mesačných príjmov. Brrr. Od takých vecí sa čo najviac dištancujem.

  Viacerí ste sa ma, či už v komentároch na blogu alebo prostredníctvom mailu, pýtali, aký je môj názor na Blogger. Aby som všetky vaše dotazy zhrnula, pokúsim sa na ne odpovedať v dnešnom článku. ;) Blogger sa mi zo všetkých stránok na tvorbu blogov pozdáva zatiaľ najviac. Je veľmi prehľadný - pre tvorcu aj čitateľa. Ponúka široké spektrum možností v zmene dizajnu aj mnohých vylepšení. Ja osobne nie som vôbec zdatná v práci s počítačom, skôr by som povedala, že som taký malý neandertálec. Preto keď si konečne po čase sadnem k zmene vzhľadu blogu, dokážem pri tom stráviť aj 10 hodín, lebo netuším, čo ako kde funguje. :D Čosi takéto by som však nepovažovala za mínus služieb Bloggera (ten práveže dokáže divy), ale seba, pretože vy ostatní by ste tieto veci určite zvládli omnoho rýchlejšie a aj lepšie. ;) Ďalšou výhodou je veľmi dobrá interakcia. Týka sa to komunikácie s inými blogmi a blogermi a je tu tiež služba GFC, čo je podľa mňa naozaj praktické. Bloger si v nastaveniach vie prestaviť, kto všetko mu môže komentovať blog, kto nie a či bude komentáre moderovať. Ja napríklad na iných blogoch z duše neznášam kódy, ktoré musíte naťukať, aby sa vás komentár publikoval, a práve preto to na mojom blogu nenájdete. ;) Taktiež veľmi nemusím ich moderovanie, ale na druhej strane je to celkom praktické, hlavne, keď sa chcete vyhnúť spamom či naozaj nepríjemným komentom.
  Keď sa tak zamýšľam nad mínusmi, veľa mi ich nenapadá. Určite som v nevýhode v tom, že týmto počítačovým veciam veľmi nerozumiem, ale pre laika ako ja je tento blogo-priestor veľmi vyhovujúci. Sem-tam ma však zvykne nahnevať úprava článkov. Keď chcem pomeniť veľkosti písma, zarovnávanie a vkladanie obrázkov, nejakým spôsobom sa to všetko pomieša a poukladá tak, ako to vôbec nechcem (príkladom je písmo v tomto článku). Naozaj neviem, od čoho toto závisí ani ako som to takto mohla dokatovať. :D Ale keď sa to pokúšam vrátiť naspäť a znovu zmeniť, editor skrátka neposlúcha. :/ Iné zlomyseľnosti Bloggera ale nevidím a práve preto vám ho naozaj odporúčam. :)

utorok, 24. mája 2016

Random 13

Nedávno som cestou nechtiac v autobuse započula jedného pána približne okolo tridsiatky, v najlepšom veku, ako spolusediacej hovoril, že ho už naozaj nebaví život a vlastne ho ani nemá prečo žiť. Akékoľvek cudzie rozhovory sa snažím ignorovať, pretože to naozaj nie je moja vec. Navyše, keby som bola na ich mieste, tiež by mi nebolo príjemné, keby ktosi načúval. Ale pri tomto mužovi som sa pozastavila a moju myseľ zaplavili pomerne pochmúrne myšlienky o tom, ako je mi ho ľúto (a mala som sto chutí objať ho s nejakým povzbudivým slovkom :D).
  Každopádne som si začala všímať, že v mojom okolí je nehorázne veľa ľudí, ktorí deň za dňom prežívajú v depresii. Keď sa tak nad tým zamyslím, asi ani nepoznám nikoho, kto by ňou netrpel. Fakt ma to mrzí, lebo svojím spôsobom je život naozaj krátky na to, aby sme starostiam dovolili brázdiť naše tváre a usádzať sa v srdci. Viem, že má na to každý iné dôvody, ale príde mi naozaj zvláštne, že všetci si nejaké nájdu. A ťažko im s nimi pomôžete, lebo často vychádzajú iracionálne z najhlbších častí ich duší.
  Neviem. Pripadá mi to tak, že dnešný svet poskytuje ľuďom obrovské množstvo vecí, po ktorých túžia, no nemôžu mať, a to je vo veľmi veľa prípadoch základ pocitu menejcennosti či nespokojnosti. Okolie tomu tiež vôbec neprispieva. Ľudia sa totiž pred druhými radi pochvália a pomasírujú si ego tým, že sú od druhých o niečo lepší. A absolútne si neuvedomujú, ako ostatným ich slová ubližujú. Ale, samozrejme, česť výnimkám. ;)
  Čo si o tom myslíte vy? Poznáte aj vy niekoho navôkol vás, kto práve tiež v živote nevidí motiváciu? 

piatok, 20. mája 2016

Aké je to byť introvertom

Vždy som vedela, že moja povaha a vôbec celý život sa orientuje introvertným smerom, ale až posledných pár mesiacov si uvedomujem, ako veľmi. Len tak zo srandy som si na túto tematiku ťukla na Pine a tak som sa do browsovania zahĺbila, že som tam strávila pomerne dlhú dobu. :D Netuším, čo som si myslela, ale naozaj ma prekvapilo, že na svete existujú ľudia s úúúplne rovnakým zmýšľaním, ako mám ja. Svojím okolím, s ktorým väčšinou vôbec nezdieľam podobné hodnoty a myšlienky, som totálne zdegenerovaná, a preto bolo pre mňa neopísateľnou útechou ocitnúť sa v oáze porozumenia. V dôsledku toho mi napadlo spísať tento článok o tom, aký je vlastne život introverta. Budem veľmi rada, ak sa v komentároch podelíte o svoje dojmy a ak, naopak, patríte k extrovertom, dúfam, že o čosi lepšie pochopíte opačný pól komunity. ;)

pondelok, 16. mája 2016

O mojej posadnutosti Californiou

Už pekných pár rokov som vášnivo zamilovaná do Californie. Pre mňa je to miesto, kde by som si vedela predstaviť žiť. Teplo, slnko, pláže, oceán a medzi iným aj obrovská spojitosť s mojou najobľúbenejšou skupinou Red Hot Chili Peppers. Veľmi dlho tak akosi podvedome dúfam, že sa tam v živote aspoň raz pozriem, ale v takom prípade by bolo veľmi pravdepodobné, že by som razantne odmietala vrátiť sa späť. :D A práve kvôli tomu, že ma California ako taká veľmi láka (a že žijem 9700 kilometrov od nej), mám drobnú úchylku na hromadenie vecí s jej motívmi. Nemusí to byť len oblečenie, uvítam naozaj čokoľvek. :D Pre niekoho je to možno zvláštne, ale verím tomu, že v tom nie som sama. Čo vy, máte nejakú zaujímavú zbierku? ;)


štvrtok, 12. mája 2016

Nápady s washi páskami #5

Washi pásky mi doma tvoria poriadnu zbierku, ale pri tom množstve akosi už na ich použitie nemám také dobré nápady, ako na začiatku tejto mojej mánie. Ale presne takto to mám so všetkým. :D Raz mám napríklad obdobie, že ma hrozne baví celé dni jesť šaláty, potom banánové palacinky, momentálne ovsené vločky s gréckym jogurtom a čučoriedkami (ale cítim, že aj pri nich ma to už opúšťa :D). Inokedy neustále chodím športovo oblečená, potom mám chuť na šaty. Vždy to všetko pre nejaký dôvod opadne. Na svete je len veľmi málo vecí, ktoré ma bavia nemenne. Jedným z nich je napríklad čítanie a medzi inými aj blog, pre ktorý mám práve nachystaných hneď niekoľko článkov dopredu. Asi za to môže približovanie sa prázdnin, ale všetko ide akosi ľahšie. A to je niečo, čo sa určite odráža aj na chuti písať. ;)

nedeľa, 8. mája 2016

Ako byť pozitívne naladený, 2. časť

Všimla som si, že čo ako sa snažím počas víkendu dobiť energiu čo najviac, vždy s príchodom nástupu do školy táto energia zmizne ako šibnutím čarovného prútika. Teda, nesiaha to až do záporných hodnôt (zatiaľ), ale vždy cítim, že sa domov vraciam ako rozvarený slíž, pričom cez víkend zo mňa bolo čerstvé balenie. :D Zas a znovu teda nastal čas, aby som v tejto veci trošku zabojovala, lebo predsa len... Hore ruky všetci, čo majú chuť na depku! Správne, nikto. Ja tiež nie. Takže sa snažím robiť všetko pre to, aby ma obišla oblúkom. A pri tej príležitosti som tu aj s pokračovaním tohto článku, pretože možno bude užitočný aj pre vás. ;)

sobota, 7. mája 2016

Lacné knižky na predaj

Pri pohľade na moju knižnicu mi vždy napadne, že pár kníh by možno našlo vďačnejší domov u niekoho iného. A hoci mám tento problém už nejaký čas, až v poslednej dobe som sa dostala k tomu, aby som s tým niečo radikálnejšie spravila. Ako už napovedá nadpis článku, rozhodla som sa pár kníh, ktoré som už hrozne dlhú dobu nevzala do ruky, ukázať aj vám, čitateľom. Možno sa vám niečo zapáči a knihy v pomerne dobrom stave získate omnoho lacnejšie, ako v kníhkupectvách. ;) Tie, ktoré uvidíte v dnešnom článku, sú zatiaľ iba tými prvotnými dielami, ktoré som vytriedila. Myslím si však, že o chvíľu ich pribudne ešte viac, ale o tom vás budem informovať neskôr, ak budete mať záujem. :)

Prvá časť kníh je skôr pre starších násťročných, kdež to tá druhá je určená pre mladších (prvý stupeň základnej školy). Ja osobne som všetky tieto knihy milovala a svojím spôsobom by mi aj bolo ľúto, keby si ich kúpil niekto iný. Avšak toto obdobie je už, bohužiaľ, za mnou, takže môžu skrášľovať čitateľskú zbierku komusi inému. :)

utorok, 3. mája 2016

10 divných faktov o mne #3

Nikdy by mi ani náhodou nenapadlo, že budem niekedy písať už tretie pokračovanie tohto a tohto článku o mojich divných vlastnostiach, aktivitách a názoroch, ale pozrime sa. :D Nedávno mi napadlo niekoľko ďalších, ktoré však nie sú o nič ochudobnené a stále z toho vyjde rovnako čudný článok ako predošlé dva. :D S určitosťou vám ale môžem prezradiť, že táto desiatka vôbec nie je posledná. Enjoy!