Obyčajné myšlienky neobyčajnej mysle... alebo naopak?

Viete... skutočne nepoznám pravý dôvod prečo vlastne píšem tento článok. V samej podstate nemá hlavu ani pätu a pre môj blog to až tak bežné nie je, no... chcem, aby si tu našiel svoje miesto. Aby náhodný zhluk slov, čo mi vznikol a následne rezonoval v hlave, nebol iba náhodným zhlukom slov. Možno sa v nich viacerí nájdete, možno im nebudete schopní porozumieť. A je to v poriadku, lebo niektorým som schopná porozumieť len ja sama (ak vôbec). Z určitého hľadiska by sa tento článok dal zaradiť do kategórie Life lately a pripísať k tým, že sa vám žalujem z vecí, ktoré ma buď ťažia, alebo sa nad nimi skrátka zastavím, pretože mi nejdú do hlavy. Enjoy. :)
  • Prečo ľudia obliekajú svoje psy do prihlúplych bundičiek a svetríkov? Ja byť tým psom, cítim sa ponížená až za hrob a svojho pána by som pokladala za úhlavného nepriateľa (aj keď ma kŕmi). Podľa mojej skromnej mienky je to vrchol nevkusu, ktorý preskočí len málo vecí. 
  • Láska - to je, keď niekoho chceš aj keď nie si opitý. 
  • Ľudia, buďte vďační. Aj za úplné kraviny. Minule ma kamarát po škole naložil do auta a odôvodnil to tým, že však leje a nebudem sa polhodinu lopotiť v takom nečase. Pre niekoho normálna vec, pre mňa gesto hodné minimálne úprimného úsmevu a hlbokej vďaky. Nemusíme byť vďační len za ajfóniky, čo nám podarujú rodičia, ale najmä za drobnosti, ktoré dokážu spraviť deň. 
  • Plánujeme spoločnú budúcnosť a pritom nemáme ani spoločnú prítomnosť.
  • Priateľstvo je tou vecou, čo ma drží nažive, keď sa ma všetko ostatné pokúša utopiť. Nechcem zachádzať do klišé, no musím povedať, že s výrokom: Priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme., maximálne súhlasím.
  • Umenie odpúšťať je mi v tomto štádiu života akosi... cudzie.
  • Hneď by som brala byť znovu dieťaťom. Ale bez toho, aby som si znovu musela zažiť teenage. Proste by som bola stále malá, sedela pred rozprávkami na Jetixe a neriešila kraviny dospeláckeho života. 
  • Stredná škola, to sú najkrajšie roky života = bulšit. Ak majú byť toto najkrajšie roky, tak sa už teraz klepem, aké budú tie najhoršie. Stredná vôbec nie je o tom, čo nám ukazujú prihlúple americké filmy.  Nie je to žiadna East High, kde ľudia tancujú po chodbách a všetci sa majú radi. Na tej mojej často pred triedou stretám chodiace mŕtvoly a každý iba predstiera, aké krásne 4 roky spolu zažili, ale po maturite sa navzájom ani nebudú vedieť pozdraviť. What a life. 
  • Tŕňom v oku je mi prvonovembrové naháňanie človeku vlastné, kto kúpi väčší kahanec, väčší veniec a väčší štós kvetín, ktoré zloží na hrob zosnulému blízkemu. Nie je z toho zle aj vám? Mám pocit, že z podstaty tohto sviatku sa už všetko dobré vytratilo. Kvetinárstva zarábajú viac ako po iné dni, sviečky a smútočné svietniky idú na odbyt tiež a ľudský tvor sa zas a znovu tvári, že sa stará. Sama mám v mojom okolí ľudí, ktorí návštevu cintorínov 1.11. považujú čisto za povinnosť na to do liste, ktorú skrátka odfajknú a sú spokojní, že majú zase na rok pokoj. Keď úprimná chuť uctiť si toho, kto je už len spomienkou, nejestvuje, načo to vôbec robiť? Osobne mám chuť bojkotovať tento ,,sviatok". Prečo ľudstvo nespraví takýto sviatok z každého z 365 a raz za štyri roky 366 dní? (Úprimná česť výnimkám.)
Po trochu zmätenom a nejasnom príspevku vám krásny deň želá
S.

Komentáre

  1. Snažím se být vděčná za maličkosti ve svém životě. A třeba právě cestou autobusem domů si odříkávám za co všechno jsem za tne den ráda.

    BLOG: Kosmetická taštička

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zaujimavy clanok, mne tie zvieratka oblecene vo veciach nevadia, ako dieta som kocikovala macky z cistej lasky a myslim, ze ma mali aj tak rady 😆. No a sviatok vsech svetych je podla mna uzasny, kazdy to berie trochu inak, pre ludi ktory nemaju na nic cas a mozno by aj chceli nastivit svojich blizkych aj na cintorine je toto idealny den. Pretoze cim je clovek starsi tym menej casu na vsetko ma a toto mu pripomenie, ze prave teraz je ta vhodna chvila. Ked ma clovek niekoho blizkejo na cintorine chodi tam tak ci onak, pali sviecku tak ci tak, mysli na toho cloveka stale, ale v tomto obdobi mysli namho zrazu viac ludi, zamestnava to mysle ludi aj keby mozno inokedy zabudli. Bojkotovat by sa dali vsetky sviatky, lebo obchody, lebo neviem co , ale podla mna je potrebne zachovat ich podstatu. A zo strednej si nic nerob, pre mna to tiez neboli najlepsie casy a dokonca ani vyska nebola, akoby si vsetci mysleli, jednoducho to ma kazdy inak🙂

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dušičky sú určite v samej podstate veľmi pekný sviatok, len v dnešnej dobe tú čistotu akosi nevidno, teda aspoň podľa mojej mienky. :/ Vďaka za perspektívu. ;)

      Odstrániť
  3. Hodně výstižný článek, moc se mi líbí :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky