štvrtok, 31. augusta 2017

Láska menom Faliraki

Už počas minuloročného Silvestra na mňa začala dosadať fakt nepríjemná depka. Akosi som totiž mala cítenie, že rok 2017 bude zlý. A viete čo? Zatiaľ je. Aspoň pre mňa. Stavím sa, že z väčšiny článkov a fotiek na blogu či Instagrame niečo také ani nie je cítiť. To je dobre, pretože to tu nechcem zahltiť depkárčením. Ale na druhej strane som k vám rada úprimná, takže nebudem smútok falošne skrývať za úsmevy na fotkách a tvrdiť, ako je mi sveta žiť.
  Posledných pár mesiacov bolo šialených. S veľkým Š. Keď si trochu utriedim myšlienky, určite sem na blog postnem pár slov na túto tému, no zatiaľ vám prinášam vágny zhluk písmen, z ktorých verím, že pochopíte aspoň pointu. Zo všetkých tých zvláštnych udalostí som poriadne vyčerpaná a moja rodina tiež. Všetci sme fungovali na zotrvačníku a ledva prepletali nohami. Potrebovali by sme si oddýchnuť. Od všetkého a od všetkých. Na chvíľu neriešiť, akú zlú správu zase prinesie zvoniaci telefón, koľko nervov zase narobí tá či oná návšteva a ako sa zase niekto nevie normálne správať.
  Prvá pomoc bol neplánovaný útek do Grécka.

pondelok, 28. augusta 2017

Plátenky sú budúcnosť

Spomínam si, že pred piatimi rokmi som si z Anglicka doniesla 3 plátené tašky. Pri kupovaní som z nich bola nadšená, ale akonáhle som prišla domov, zapatrošila som ich niekam do skrine a to bol na veľmi dlhú chvíľu ich koniec. Akosi som pre ne nevedela nájsť použitie, lebo namiesto kabelky sa mi vtedy nepáčili a v obchodoch mi ani nenapadlo použiť ich namiesto igelitky.
  To sa však v priebehu posledných pár týždňov rapídne zmenilo. Verte, či nie, začala som sa zamýšľať nad tým enormným množstvom odpadu, ktorý už len naša štvorčlenná rodina dokáže za týždeň vyprodukovať. A mesto. Štát. Nie sú to lichotivé čísla. Nakoľko nežijeme vo Švédsku, kde dokážu recyklovať až 99% celkového odpadu, a chceme zmenu, je potrebné začať konať. Nemusíme hneď nájsť riešenie globálneho otepľovania. Postačí, keď zmeníme pár návykov a postupne sa môžeme dopracovať k optimistickejšie vyzerajúcim zajtrajškom. ;)

piatok, 25. augusta 2017

Random 24

Milujem tie rána, keď sa vám skrátka nechce a nedá vyliezť z postele. Popritom aj viete, že máte plný harmonogram, ale v posteli gravitácia pôsobí miliónkrát silnejšie, všakže. ;) Niekedy sa zahĺbim do knihy, niekedy ma opantá inšpirácia na Instagrame, inokedy sa len tak zabalím do periny a takto pohodlne uvelebená počúvam, ako sused polieva záhradu, ako sa vrabce hádajú v kríkoch pod oknom a ako sa vytrvalá mucha snaží dostať cez otvorené okno dnu (alebo von?). Premýšľam o tom, čo bolo, čo je a čo bude, prehrávam si spomienky a v hlave bájim, aká asi bude budúcnosť. Inokedy len tak ležím po uži zabalená v teple a užívam si ticho a absenciu myšlienok v hlave. To sú jedny z mojich najobľúbenejších momentov vôbec. :)
  Čo vy a lenivé rána v posteli?

utorok, 22. augusta 2017

Čím sme sa napchávali v Paríži

Stravovanie v Paríži je pre mňa záhadou, ku ktorej by som potrebovala manuál na použitie. Toľko úchvatných možností, ale toľko málo finančných prostriedkov...!
  Dvaja budúci vysokoškoláci bez stáleho príjmu boli v Paríži viac-menej odkázaní na survival mode. Bez zbytočného prikrášľovania. Fakt sme sa počas celého týždňa vo Francúzsku snažili vyhľadávať tie najlacnejšie stravovacie možnosti. Základ zakaždým tvoril Carrefour či Franprix, ktoré sme mali temer (vo veľkomestskom ponímaní) pod oknami bytíku. Tam sme siahali po klasike ako cestoviny, syry, toastový chlieb, wafle, paradajky a nejaké to ovocie. A samozrejme víno. A samozrejme najlacnejšie. :D
  Okrem supermarketov sme sa kde-tu zastavili na francúzske crêpes. Už v predošlom parížskom článku som spomínala, že najlepšiu som mala v Disneylande, ale potom som mala jednu chutnú s nutelou a banánom na rohu nejakej ulice v štvrti, ktorú sme podľa vzhľadu titulovali poľskou. :D 
  Tieto naše poľovačky na najlacnejšie suroviny boli síce sranda, ale povedali sme si, že párkrát zájdeme aj na slušné jedlo do slušnej reštaurácie (celkový počet takýchto návštev: 3). Ale bola to fajn zmena a na parížske pomery sme menu hlavné jedlo + dezert vychytali za krásnych 14€ úplne, že skvele.

sobota, 19. augusta 2017

Som iná, časť tretia

Milujem, keď muži nosia ružovú. V slove nevyspytateľný sa mi zakaždým žiada po p napísať mäkké i. Vína, ktorým stačí odkrútiť uzáver a nemusíte sa mordovať s korkovou zátkou, sú moje obľúbené. Levanduľová vôňa mi nesedí. Niekedy sa sama so sebou rozprávam po anglicky (nepýtajte sa). Hrozne by som chcela zažiť tú dobu, keď k sebe ľudia boli prehnane slušní, úctiví a vrchol intimity predstavoval dotyk rúk na bále. Neznášam zapisovanie poznámok do mobilu, preferujem klasické zošitové debilníčky. Som ten typ človeka, ktorý má nastavených 20 budíkov v následnosti po piatich minútach. Strašne veľmi milujem vôňu svojej pokožky, ale takú tú prirodzenú bez akýchkoľvek kozmetických prípravkov. Pri prudkých búrkach s hromami a bleskami mám vždy pred očami scénu z Harryho Pottera, kde sa Dursleyovci presťahovali na opustený ostrov, aby sa vyhli sovej pošte. :D

streda, 16. augusta 2017

Aplikácie, s ktorými to ťahám už roky

S parížskymi článkami vám nateraz dám pokoj a zameriam sa na tému, o ktorej som už dlhší čas premýšľala. V dobe technických vymožeností sa bežný človek často stretne s tým, že napríklad mobilné telefóny dokážu nesmierne uľahčiť život. A práve o tom bude tento článok. ;)
  Ja sama nie som zase až taký preborník v porozumení moderným technológiám. Som rada, keď ovládam úplné základy práce s počítačom alebo telefónom, lebo keby som mala rúbať vyššie, tie zariadenia by pod mojou rukou prinajmenšom vybuchli. :D Netuším, čo všetko je elektronika schopná ponúknuť, lebo som skrátka v tejto oblasti úplne mimo. V podstate som ako taká babička, ktorej to ani nedokážete vysvetliť. :D
  Na druhej strane však vždy rada prijmem pomoc (ak jej rozumiem), ktorú sú ochotné poskytnúť najmä mobilné aplikácie. V ponuke si listujem len veľmi sporadicky, lebo keď mám niečo overené, necítim potrebu poľovať na novšiu verziu. Ale keď už si to otvorím, väčšinou skutočne potrebujem zmenu alebo mi danú aplikáciu niekto odporučil. V dnešnom článku odporučím 7 appiek vám, z ktorých je prevažná väčšina v mojom mobile už hrozne dlho, takže by sa to dalo rátať na roky. Ďalšie sa ešte neohriali, ale už sa stali mojimi topkami. :)

nedeľa, 13. augusta 2017

Disneyland v Paríži

Disneyland ma nikdy nijako extra nelákal. Z toho, čo som videla na internetoch, čítala v časopisoch a brožúrkach alebo počula od známych, som si vždy vydedukovala veľké množstvo gýču. Prečačkaný zámok, princezné v honosných róbach a hlavne obrovské množstvo peňazí, čo sa v celom Disney kolotoči mieša. Miesto, kde sa všetci usmievajú, sú šťastní, tancujú a užívajú si, mi pripadalo ako z nepodareného hororového filmu. Veď to je psycho, aby niečo takéto vôbec existovalo. Groteska.
  Avšak všetci ľudia z môjho okolia, ktorým sa do Disneylandu podarilo dostať, z neho boli nadšení, hoci mali spočiatku skepticky naladenú myseľ ako ja. Každý z nich vravel, ako je to síce drahé, ale oplatí sa to aspoň raz v živote vidieť. Že si tam každý nájde to svoje a nemusíte byť od hlavy po päty prehajpovane oblečení ako Disney postavičky, aby ste si to maximálne užili. 
  A tak som bola zvedavá. Vôbec som netušila, čo si o celom parku myslieť, preto som sa rozhodla súdiť ho až cestou metrom naspäť do Paríža. A viete čo? Aj mne sa nakoniec páčil. ;) 

štvrtok, 10. augusta 2017

Paríž nie je mesto, je to svet

Týždeň v Paríži bol dovolenkou, akú som ešte vo svojom živote nezažila. Bol plný chodenia, potenia sa, smiechu, slnka i dažďa, ľudí, najlacnejšieho jedla, nočného sledovania filmov a seriálov, fotenia, šťastia, no v prvom rade zamilovávania sa do mesta lásky. Paríž vôbec nie je jednotvárny. Hoci sa jednotlivé uličky na seba veľmi podobajú, žiadna nie je rovnaká. Pokojne by ste sa nimi mohli prechádzať roky a stále nachádzať niečo nové. Lepšie. Zaujímavejšie. Krajšie. Podobne to funguje aj s ľuďmi. V Paríži stretnete tú najväčšiu chudobu žijúcu v provizórnych príbytkoch zhotovených z kartónových stien. O pár metrov ďalej sa prechádzajú elegantné dámy a páni s papierovými taškami od Chanelu. V metre sedíte vedľa Ázijcov, Afroameričanov, Egypťanov či Indov, na chodníkoch míňate hippíkov aj nezávislých umelcov. Slovné spojenie v rozmanitosti je krása tu nadobúda nový rozmer. Kamkoľvek sa pozriete, čokoľvek počujete, ochutnáte či zacítite, je to nádhera (zväčša). Stačilo sedem dní v tejto európskej metropole a rýchlo som pochopila, prečo to bolo, je a bude obľúbené miesto tvorby mnohých svetových literátov, hudobníkov, maliarov, režisérov... Paríž je plný inšpirácie. Stačí vám sadnúť si na pár hodín k Seine a pozorovať život okolo. Sledovať tok rieky, výletníkov na lodiach, na druhom brehu, okolo seba, nespočetné vtáky krúžiace vám nad hlavou, nebo či samých seba.
  Ak máte pocit, že potrebujete lapiť múzu, aby ste mohli vo svojom živote napredovať, kúpte si letenku do Paríža. Pokojne aj jednosmernú. :)

pondelok, 7. augusta 2017

Júlový food diary

Skutočne pozitívnou vecou týkajúcou sa prázdnin je, že mám aspoň čas sa normálne naraňajkovať. Nikdy predtým som nebola zvyknutá robiť to. Počas školy som na to nikdy nepomyslela, pretože som si radšej dlhšie poležala v posteli ako behala po kuchyni. Hlúpe, viem. Čo sa týka víkendov, vtedy som z nejakého dôvodu tiež raňajkovala len sporadicky. Nie, že by som teraz cítila nejakú závratnú zmenu v tele, ale páči sa mi začínať deň nejakým zdravým jedlom. Väčšinou to býva grécky jogurt, ovsená kaša alebo miska čerstvého ovocia v závislosti od toho, čím práve naša kuchyňa disponuje. :D Práve preto je aj väčšina jedla dnešného článku z toho raňajkového súdka. Postupom dňa už sa to rôzni a aj fotiek býva pomenej. Netuším prečo, ale obedy nezaznamenávam skoro vôbec a večere len niekedy. Nie je to ktoviečo. Keby som totiž mala všetko pekne uložené vo food diary článkoch na blogu, nemusela by som si neskôr lámať hlavu, čím naplniť svoj hladný krk, lebo keď už idem do akcie, akosi ma vždy opustí inšpirácia... Máte to tiež tak? :)

piatok, 4. augusta 2017

Moje najnovšie knižné tipy

Som vášnivý čitateľ. V prenesení mysle do úplne iného vesmíru nachádzam neopísateľné potešenie. Teda, bývalo to tak. Tento rok však po viacerých stránkach nespĺňal kritériá normálneho, preto aj môj vzťah k literatúre mierne ochladol. Ako sa môžete tešiť z kníh, keď sa nedokážete tešiť zo života? V škole to vrelo, medzi najbližšími ľuďmi v mojom okolí sa rozmáhala temná depresia, smútok a bolesť a ani pod našou strechou to nevyzeralo ružovo. A stále nevyzerá, ale každý nový deň zasväcujem tomu, že sa so situáciou snažím vyrovnávať. Tento proces sprevádzajú aj samotné knihy, pretože teraz mám na ne konečne dostatok času a učím sa znovu zamilovávať do čítania. Ide to ťažko a vlastne ani neviem prečo, ale som odhodlaná znovu sa dostať na tú vlnu, kde som celý deň oči neodlepila od popísaných stránok. Výsledky tohto snaženia dnes pretransformujem do článku s čitateľskými tipmi, lebo rukami mi za poslednú dobu prešlo niekoľko pokladov. :)

utorok, 1. augusta 2017

Nečakané letné prírastky

Nie je to tak dávno, čo sa tu na blogu po dlhom čase objavil new in článok s oblečením a čuduj sa svete, už je tu ďalší. Podľa štatistík takéto články patria k tým najobľúbenejším, tak som si povedala, že vám ukážem aj druhú letnú várku noviniek. ;) V čomsi sa ale oproti poslednému haulu líši. Za ten čas, čo ubehol od posledného nákupu, som si hovorila, že už nič viac nepotrebujem. A aj sa mi to darilo dodržiavať. Do obchodov som nos nestrkala a peniaze investovala do našej parížskej dovolenky. Možno sa pýtate, ako je teda možné, že práve čítate new in článok. :D Odpoveď na túto otázku je, že väčšinu vecí sa mi nejakým zázrakom podarilo dostať (a to je najlepšia vec na svete), ďalšie som náhodne splašila vo výpredajoch. Keď sa tak na to pozerám, z tohto článku som si ja sama kúpila štyri kúsky, ktoré som však tiež už veľmi dlho chcela. Áno, to je teda preohromné ospravedlnenie. :D