streda, 28. septembra 2016

10 filmov, ktoré ma vždy rozplačú #3

Na pokračovanie tohto a tohto článku sme všetci museli riadne dlho čakať. :D Naozaj mi nejde do hlavy, ako som dvojku mohla napísať pred rokom. Pred rokom! Všetko tak strašne letí, že človek to už ani nevníma. Teda, letia len tie dobré veci, tie nepríjemné sa ťahajú ako soplík. :D Ak to aj u vás nejde všetko tak, ako ste si predstavovali, doprajte si chvíľku, príďte na iné myšlienky a to najlepšie v spoločnosti poriadneho dojáku. Takže si spravte horúcu čokoládu, pripravte hory snackov a vyberte si z môjho dnešného zoznamu snímok, ktoré vás chytia za sŕdcko. :)

sobota, 24. septembra 2016

Ako som si v Prahe splnila sen

V Prahe som až doteraz nikdy nebola. Vždy ma toto krásne mesto lákalo, no akosi sa nikdy nenašiel čas, priestor a ani peniaze, aby som si túto destináciu vyškrtla zo zoznamu tých, ktoré chcem navštíviť. Do toho však z ničoho nič prišla správa, že moji milovaní Red Hot Chili Peppers si tam na začiatku septembra naplánovali koncert. Koncert, po ktorom som túžila od ich posledného v roku 2012, lebo vtedy som tam ísť nemohla (a bola smutnejšia než najsmutnejšia a áno, dá sa to :D). Teraz mi však bolo jasné, že musím ísť. Že konečne prišla vhodná situácia a ani rodičia mi do toho veľmi kecať nemohli, lebo s dospelým človekom sa už jedná trochu inak ako so 14-ročným. Práve preto som neváhala a už v máji kúpila lístky s tým, že som stále neverila, že sa to skutočne deje. To, po čom som túžila väčšinu svojho života. 
  Počas prázdnin som si hovorila, že mám ešte kopec času vstrebať tento fakt, no ani som sa nenazdala a bol tu 4. september. Deň, keď som spala tak hodinu, pretože som sa od vzrušenia stále len prehadzovala v posteli a predstavovala si, ako už o pár hodín uvidím naživo tých 50-ročných chlapcov, nad ktorými som doposiaľ slintala len pri obrázkoch. :) Vlak o šiestej, 5 kíl banánových palaciniek na cestu, potom autobus o desiatej a výstup na pražskom Florenci o tretej pí em. Celý ten čas, čo nám ostával do koncertu, ubehol ako voda a poviem vám, že vlastne ani netuším, čo sme dovtedy robili. :D Lebo do návštevy O2 Arény som z krásnej Prahy nevidela, nepočula a nenasala absolútne nič. Mala som totiž v hlave len jediné. :)

utorok, 20. septembra 2016

Ísť proti prúdu

Tento outfit bol fotený pred týždňom, kedy sa mi splnila vnútorná túžba po horúcom babom lete, ktoré čo najviac oddiali príchod jesene. Každoročne sa potýkam s problémom, že nedokážem akceptovať striedanie ročných období a najradšej by som mala 12 mesiacov v roku jar (pripúšťam aj leto). Niekdy som kvôli tomu schopná aj v skutočne zime vytiahnuť letné oblečenie len preto, aby som demonštrovala, ako veľmi nechcem, aby teplo odišlo. Myslím, že je to akási zvrátená rodinná črta, pretože všetci členovia našej domácnosti by sa mihnutím oka presťahovali do teplejšej zemepisnej polohy, keby to bolo čo i len trochu možné. :D Neviem, ako vy, ale ja osobne milujem ten pocit, ako mi slnko preniká až do špiku kostí a zohrieva aj tie najtemnejšie zákutia mojej chladnej duše. A celkovo sa svet zaliaty slnečnými lúčmi zdá krajší, nemyslíte? :)
  Práve vďaka týmto mojim zaujímavým teplotným preferenciám som snáď jediným človekom v mojom okolí, ktorý naozaj nevíta príchod jesene s otvorenou náručou. Všetci sa tešia na Pinterestom ospevované sweater weather, atmosféru padajúcich listov a zaspávanie pri zvuku dažďových kvapiek dopadajúcich na okná. Ja za tým vidím vrstvenie oblečenia, ktoré spôsobí akurát tak to, že sa pod tým všetkým potím ako prasnica a skoro vždy som z toho hrozne grumpy. :D Opadané lístie na chodníkoch vo mne evokuje iba nechutnú brečku, ktorá vznikne, keď na ne naprší a listy začnú hniť. A dažde by som celkovo zakázala, pretože kvôli mrakom nemáme prístup k blahodarnému slnku. Tak. A je to vonku. Nedalo mi to nepodeliť sa o vnútorné rozbroje, ktoré len dokazujú, že divným spôsobom mne vlastným musím ísť stále proti prúdu. :D

nedeľa, 18. septembra 2016

Lahodné recepty z cukiny

Odkedy si mamina na dvore zariadila menšiu záhradku, túžili sme po cukine, ktorá by rodila ako divá a zásobovala nás týmto výtvorom prírody väčšinu roka. V našom dome bývame už skoro štyri roky, no až teraz sme sa k tomu dostali a nadávame si, prečo to neprišlo skôr :D. Cukinu sme jedli od neskorej jari, celé leto a ešte aj teraz nejakú sem-tam nájdeme. Práve preto sme vymýšľali rôzne recepty, ako ju zužitkovať a pritom nejesť stále len to isté (čo sú v našom prípade osvedčené vyprážané krúžky :D). Prišlo mi to ako zaujímavý námet na článok, pretože sa medzi vami možno tiež nájde nejaký cukinový fanatik alebo len máte radi zeleninu a vrelo vyskúšate nejaké rýchle a jednoduché recepty. Dnes vám teda ukážem 6 obľúbených spôsobov, ako využiť cukinu a nestráviť pri tom pol dňa v kuchyni. ;)

piatok, 16. septembra 2016

Augustoví obľúbenci

Čas neskutočne rýchlo letí a ja som ani nezaregistrovala, ako neskoro sem pridávam článok o obľúbencoch z augusta (vo veľkej miere hlavne vďaka škole, no priznám sa, že aj kvôli pretrvávajúcemu rozčarovaniu z koncertu v Prahe, o ktorom tiež chystám článok :). Stále som si hovorila, že mám ešte čas, no zrazu akosi... nemám. Nejako to s mojím plánovaním článkov ide v poslednej dobe z kopca. :D Premýšľala som aj nad tým, že by som spojila septembrové a augustové úlovky dokopy, no nakoľko by medzi toľkými letnými a skoro jesennými vecami bol priepastný rozdiel, rozhodla som sa spraviť z tejto témy dva samostatné články. V tom dnešnom teda uvidíte ešte prázdninové vychytávky, ktoré mi robili spoločnosť ešte pred dvomi týždňami a ktorých užívanie bolo takmer na dennej báze. :) 

pondelok, 12. septembra 2016

Výletovo #12: Banská Bystrica

Ako malá som do Banskej Bystrice zvykla so starými rodičmi jazdiť na prázdninové výletíky. To je zrejme dôvod, prečo mám celú túto stredoslovenskú oblasť spojenú s detstvom. Preto ma potešilo, keď ma 29. augusta kamoška vytiahla práve tam so slovami, že veď kým ešte trvajú prázdniny, poďme niečo pozrieť. Tak sme vzali aj jej ségricu a vydali sa skúmať epicentrum SNP, ktorého výročie sa práve v ten deň oslavovalo. Naším cieľom bolo najmä Múzeum SNP, no mám pocit, že polovicu času stráveného v Bystrici sme sa motali po meste a skúmali pamiatky. :D Počasie nám prialo aj neprialo; doma vraj bola neskutočná prietrž mračien, na nás nespadla ani kvapka, zato však bolo celý deň zatiahnuté a väčšina fotiek s nepekným svetlom. V konečnom dôsledku to však bol parádny výlet a z čoho som ja osobne bola nadšená - že všetky miesta, čo sme chceli navštíviť, boli len pár minút od stanice, takže sme ani nemali šancu stratiť sa. :D 

štvrtok, 8. septembra 2016

Výletovo #11: Piešťany

Tento piešťanský výletík sme s najlepšou kamoškou absolvovali ešte pred Grejpom, no čas neskutočne letí a pridávam ho sem fakt veľmi neskoro. :D Takmer mesiac po tom, ako sme tam boli! Keď som si po príchode domov chystala fotky, vravela som si, ako skvele mi to vyjde a publikujem ho niekedy o týždeň. Ale čo, shit happens. :D 
  Aj napriek tomu, že je to už dávna minulosť, chcela som sem o Piešťanoch napísať, pretože rada vidím, ako sa rubrika Výletovo pomaličky zapĺňa a vždy si rada spomeniem, ktoré miesta som navštívila. Taktiež by to mohlo pomôcť aj vám vo výbere miesta, ktoré padne za obeť vášmu výletovaniu. ;) 

  Piešťany som si zamilovala na prvý pohľad. Je to nádherné mesto, ktoré vďaka kúpeľom prosperuje a vidno to na každom metri štvorcovom. Nielen v okolí kúpeľov nájdete mnohé fontánky, parky, oddychové zóny, zmrzlinárne, kaviarničky a reštaurácie. Človek ani nevie, kam by skôr odbehol. Mesto sa ozaj stará o poriadok, lebo za celý svoj 4-dňový pobyt tam som nevidela nikde rozhádzané smeti, a to sme pochodili fakt veľa. Ľudia sú tam usmievavejší, ale ešte aby nie, v takom krásnom meste by som sa aj ja usmievala. :D Celkovo tá atmosféra a pekné prostredie na vás dobre pôsobí. No myslím, že to je asi celý zmysel kúpeľného mestečka. Poskytnúť hlavnému zdroju príjmov príležitosti, aby rozhadzovali viac a viac peňazí. :D Rozhodne však Piešťany odporúčam a keď nie priamo do kúpeľov, aspoň pobehať mesto, nábrežie Váhu a parky. :)

nedeľa, 4. septembra 2016

Všetci sme len vojaci na bojisku života

Pôvodne som tento článok chcela pomenovať inak, ale keď som nedávno pri počúvaní nového albumu RHCP začula verš We are all just soldiers in this battlefield of life, akosi sa ma dotkol a odvtedy mi skoro každý deň zaznie v hlave. Na prvé počutie možno len zhluk náhodných slov, no na stoprvé životná mantra. Naozaj všetci čelíme životu a jeho úskaliam rovnako, všetci sem-tam schytáme nejaké to poleno pod nohy a všetci sa jednako musíme naučiť vstať. Istým spôsobom sme na jednej lodi. Rovnako sa narodíme, rovnako môžeme zo života vytrieskať čo najviac a rovnako raz umrieme. Trápia nás zlomené srdcia, budúcnosť a aj to, či sú naše rozhodnutia správne. Väčšinou nebývajú, ale to patrí k čaru života. Na každom potknutí sa človek poučí a ak nie na prvý šup, na ten päťdesiaty snáď už áno. Neustále skúšame, snažíme sa, naháňame a vzývame šťastie, od ktorého sa odvíjajú ďalšie pozitívne emócie. A v prvom rade, každý z nás hľadá sám seba. Niekomu to trvá pár rokov od narodenia, niekto to ani na smrteľnej posteli netuší. Jedno je však isté - aby bol mier vo svete, musíte najprv nájsť mier v sebe (s okolím, so svetom, s budúcnosťou, s minulosťou, so sebou samým) a práve v tom vám skutočne silno držím palce, lebo tá cesta nie je jednoduchá. Útechou (chabou, ale predsa) nám môže byť, že v tom nie sme sami. :)

utorok, 30. augusta 2016

Dlhoočakávaná zásielka z Martinusu

Tu som vám spomínala, že chystám už tretí knižný haul v poradí a konečne sa dostávam k tomu, aby som vám ukázala, čo som si ulovila. Objednávku som odosielala ešte na konci júna, no všetky tituly mi dorazili až začiatkom augusta, čo bolo celkom sklamanie. Na druhej strane však chápem, že milí ľudia z Martinusu za to veľmi nemohli (hoci mi od nich prišlo toľko ospravedlňujúcich sa e-mailov, že to sa mi ešte nestalo :D). Mne osobne nikdy nijako extra nevadilo, keď mi meškala objednávka, pokiaľ som si bola istá, že mi raz určite príde. :D Myslím, že to nie je také strašné a určite nie hodné rozčuľovania sa. Aj tak ma ale zaujíma, aké s tým máte vy skúsenosti? Stáva sa vám, že vás meškanie zásielky nahnevá?

piatok, 26. augusta 2016

Random 15

Prázdniny sa pomaly blížia ku koncu a ja (ako každý rok) premýšľam nad tým, aké boli a aké z nich mám pocity. Musím povedať, že tie minuloročné neprekonali, lebo to boli snáď najkrajšie 2 mesiace v mojom živote a bojím sa, že už nikdy v živote sa nebudem cítiť taká šťastná, ako vtedy. :D Každopádne aj tieto mali čo do seba. Keď sa na to pozriem z všeobecného hľadiska, s mojimi najmilovanejšími som strávila naozaj dosť kvalitného času, videla pár nových miest a zažila pár super udalostí. A to je najpodstatnejšie, nie? Užila som si aj kopec slnka (hlavne v júli, augustové počasie bolo pre mňa viac-menej sklamaním) a vody. Na druhej strane mi však vnútorne nebolo až tak príjemne a zas a znovu sa dostávam do tej fázy, kedy moju myseľ zamestnáva hlavne otázka, ako si naspäť privodiť spokojnosť. So svetom, s ľuďmi, so sebou samou. Ale hádam, že tak to asi býva. Že bezhraničné šťastie sa raz musí skončiť, hoci len na chvíľku, aby sme ho potom znovu dokázali prijať s otvorenou náručou. :)