piatok, 15. septembra 2017

Leto plné rozjímania

Moje tohtoročné leto bolo sprevádzané najdlhšími prázdninami, aké môže človek v živote zažiť. Prechod medzi strednou a vysokou školou, inak známy aj ako 4-mesačné ničnerobenie, ubehol neuveriteľne rýchlo. Hovorí sa, že čas beží závratnou rýchlosťou pre tých, ktorí žijú naplno každý deň. To sa o mne povedať nedalo. Voľno som skôr zasvätila pokojným činnostiam ako čítanie a písanie. Kopec času som venovala filmom a seriálom, ktoré som ešte počas maturít odsunula bokom. Z toho vyplýva, že som bola skutočne často doma - ale neprekáža mi to, som ten typ, čo si to skrátka dokáže poriadne užiť aj vo vlastnom hniezde (a aj pri činnostiach ako umývanie okien, ak mi pri tom hrajú moje obľúbené Spotify playlisty). ;) To hniezdo však celé leto okupovali páni robotníci, takže som sa veľmi často budila na zvuky zbíjačky a pokrikovanie chlapov... No sen, čo vám poviem. Každopádne sa ale z výsledku tešíme, lebo dom konečne vyzerá presne podľa našich predstáv. :)
  Aby sa však nepovedalo, že som z domu nevystrčila ani nos, strihla som si dve dovolenky, pár cestovateľských akcií, desiatky grilovačiek, dve-tri prespávačky a niekoľko rendez-vous s najbližšími. Traja z nich si počas leta strihli krásne okrúhle narodeniny, čo sme aj patrične oslávili (i keď nutné povedať, že aj diaľkovo). Teplo som si neužila tak, ako som chcela, pretože najhorúcejší týždeň nášho slovenského leta som strávila v Paríži.
  Keď sa na to všetko spätne pozerám, kľudne to mohlo byť najkrajšie leto môjho života. Ale nebolo, lebo mu niečo chýbalo. 

utorok, 12. septembra 2017

Príbeh 5-eurových Dior okuliarov

Veľmi, veľmi, veľmi som dúfala v teplé septembrové dni, no moje prosby zatiaľ vyslyšané neboli. Namiesto toho už na noc musím zatvárať okno, inak sa zobúdzam s boľavým hrdlom a von nevyjdem bez bundy. Nohavice sú každým dňom dlhšie a svetre hrubšie. Neklamný znak, že jeseň je už za dverami. Je to naozaj pekné ročné obdobie, ale musím povedať, že stále viem o troch ďalších, ktoré sú podľa mňa krajšie. Rebríčku kraľujú najmä tie teplé a som maximálne zarmútená, že sa s nimi uvidím zase až o rok.
  Každopádne tu dnes mám outfitový článok, kde mám na sebe samé krátke veci a bolo mi hej. Fotky boli totiž robené ešte na dovolenke v Grécku, kde vládla augustová horúčava a kým sme ich nafotili, po chrbtoch nám cícerkom stekal pot. Také čosi by som okamžite vymenila za tieto posledné letné dni, ktoré sa už na leto vôbec nepodobajú. Už som to tu na blogu písala snáď stokrát, ale napíšem to aj stoprvý. :D Som ten typ človeka, čo síce pri 37°C ťažko dýcha, ale takým tým čudným masochistickým spôsobom miluje, keď sa mu slnečné lúče zavŕtavajú až do špiku kostí. Keď mu teplo prehreje celé telo a nemusí riešiť nič také, ako studené hnáty.
  

sobota, 9. septembra 2017

Montmartre

Ajfelka bola impozantná, Champs-Elysées čarovné a Moulin Rouge dychberúci, ale predsa len sa v Paríži našlo miesto, ktoré ma uchvátilo ešte o niečo viac. Miesto, ktoré vyzerá úplne ako z rozprávky. Miesto, kde sa nehmýria tisícky turistov, iba desiatky. Kde nájdete kúzelné malé kaviarničky, jedny z prvých kabaretov v Paríži a obľúbené Insta spoty zapálených Instagramerov. Nemusíte si tam dávať až taký pozor, či vás niekde nezrazí auto. Na každom metri máte chuť spraviť päťdesiat fotiek, pretože kamkoľvek sa pohnete, stojí to za zvečnenie. Vládne tam pokoj, ticho vás úplne opantá. Po celý čas premýšľate iba nad tým, aké neuveriteľné šťastie majú všetci tí, ktorí sú privilegovaní žiť tu. V najkrajšej časti celého Paríža.
  To miesto nesie názov Montmartre. 

streda, 6. septembra 2017

Dovolenkový haul

Som ten typ vzrušeného dovolenkára, ktorý miluje návštevy suvenírových obchodov. Strašne rada sa prechádzam pomedzi pohľadnice, magnetky a iné predmety od výmyslu sveta, na ktoré obchodníci dokážu natlačiť názov miesta, kde sa práve nachádzate. A veľmi rada ich tiež podporím svojimi grošmi. :D
  V dnešnom článku vám predstavím veci, ktoré som si doniesla domov z Paríža a potom z dovolenky v Grécku. Všetko sú to veci, ktoré maximálne zbožňujem a som veľmi rada, že som nebola žgrľavá a nenechala ich tam. :D Treba však podotknúť, že najmä v Paríži som sa veľmi krotila, lebo tam väčšina mojich finančných prostriedkov putovala na obživu. Veľmi som teda so suvenírmi vymýšľať nemohla, lebo bolo málo peňazí i miesta v kufri. Určite som tam ale nebola naposledy, takže pri najbližšej návšteve sa zase niečím milým a nepotrebným obdarujem. A to isté v podstate platí aj o Grécku. :)

nedeľa, 3. septembra 2017

Obľúbenci za august

August bol pre mňa asi najlepším mesiacom tohto roka. Určite k tomu prispel aj fakt, že som polovicu z neho strávila v zahraničí a neriešila šity, čo ostali doma. Avšak vtedy, keď som doma bola, som sa snažila venovať čas zanedbávaným knihám, blogu a trošku som pokročila aj v písaní svojho možno-románu. Všetko sú to veľmi pokojné činnosti a tak to mám rada. Minimum stresu, program podľa mňa a žiadne náhlenie sa. Som veľmi zvedavá, aké to bude, keď mi začne škola. Práve preto chcem čo najviac pozitívnych vibrácií nabrať ešte počas prázdnin. :)
  Čo sa týka augustových obľúbencov, všetko sú to také typicky letné produkty, tak sa si spravte čajík a nechajte sa inšpirovať. ;)

štvrtok, 31. augusta 2017

Láska menom Faliraki

Už počas minuloročného Silvestra na mňa začala dosadať fakt nepríjemná depka. Akosi som totiž mala cítenie, že rok 2017 bude zlý. A viete čo? Zatiaľ je. Aspoň pre mňa. Stavím sa, že z väčšiny článkov a fotiek na blogu či Instagrame niečo také ani nie je cítiť. To je dobre, pretože to tu nechcem zahltiť depkárčením. Ale na druhej strane som k vám rada úprimná, takže nebudem smútok falošne skrývať za úsmevy na fotkách a tvrdiť, ako je mi sveta žiť.
  Posledných pár mesiacov bolo šialených. S veľkým Š. Keď si trochu utriedim myšlienky, určite sem na blog postnem pár slov na túto tému, no zatiaľ vám prinášam vágny zhluk písmen, z ktorých verím, že pochopíte aspoň pointu. Zo všetkých tých zvláštnych udalostí som poriadne vyčerpaná a moja rodina tiež. Všetci sme fungovali na zotrvačníku a ledva prepletali nohami. Potrebovali by sme si oddýchnuť. Od všetkého a od všetkých. Na chvíľu neriešiť, akú zlú správu zase prinesie zvoniaci telefón, koľko nervov zase narobí tá či oná návšteva a ako sa zase niekto nevie normálne správať.
  Prvá pomoc bol neplánovaný útek do Grécka.

pondelok, 28. augusta 2017

Plátenky sú budúcnosť

Spomínam si, že pred piatimi rokmi som si z Anglicka doniesla 3 plátené tašky. Pri kupovaní som z nich bola nadšená, ale akonáhle som prišla domov, zapatrošila som ich niekam do skrine a to bol na veľmi dlhú chvíľu ich koniec. Akosi som pre ne nevedela nájsť použitie, lebo namiesto kabelky sa mi vtedy nepáčili a v obchodoch mi ani nenapadlo použiť ich namiesto igelitky.
  To sa však v priebehu posledných pár týždňov rapídne zmenilo. Verte, či nie, začala som sa zamýšľať nad tým enormným množstvom odpadu, ktorý už len naša štvorčlenná rodina dokáže za týždeň vyprodukovať. A mesto. Štát. Nie sú to lichotivé čísla. Nakoľko nežijeme vo Švédsku, kde dokážu recyklovať až 99% celkového odpadu, a chceme zmenu, je potrebné začať konať. Nemusíme hneď nájsť riešenie globálneho otepľovania. Postačí, keď zmeníme pár návykov a postupne sa môžeme dopracovať k optimistickejšie vyzerajúcim zajtrajškom. ;)

piatok, 25. augusta 2017

Random 24

Milujem tie rána, keď sa vám skrátka nechce a nedá vyliezť z postele. Popritom aj viete, že máte plný harmonogram, ale v posteli gravitácia pôsobí miliónkrát silnejšie, všakže. ;) Niekedy sa zahĺbim do knihy, niekedy ma opantá inšpirácia na Instagrame, inokedy sa len tak zabalím do periny a takto pohodlne uvelebená počúvam, ako sused polieva záhradu, ako sa vrabce hádajú v kríkoch pod oknom a ako sa vytrvalá mucha snaží dostať cez otvorené okno dnu (alebo von?). Premýšľam o tom, čo bolo, čo je a čo bude, prehrávam si spomienky a v hlave bájim, aká asi bude budúcnosť. Inokedy len tak ležím po uži zabalená v teple a užívam si ticho a absenciu myšlienok v hlave. To sú jedny z mojich najobľúbenejších momentov vôbec. :)
  Čo vy a lenivé rána v posteli?

utorok, 22. augusta 2017

Čím sme sa napchávali v Paríži

Stravovanie v Paríži je pre mňa záhadou, ku ktorej by som potrebovala manuál na použitie. Toľko úchvatných možností, ale toľko málo finančných prostriedkov...!
  Dvaja budúci vysokoškoláci bez stáleho príjmu boli v Paríži viac-menej odkázaní na survival mode. Bez zbytočného prikrášľovania. Fakt sme sa počas celého týždňa vo Francúzsku snažili vyhľadávať tie najlacnejšie stravovacie možnosti. Základ zakaždým tvoril Carrefour či Franprix, ktoré sme mali temer (vo veľkomestskom ponímaní) pod oknami bytíku. Tam sme siahali po klasike ako cestoviny, syry, toastový chlieb, wafle, paradajky a nejaké to ovocie. A samozrejme víno. A samozrejme najlacnejšie. :D
  Okrem supermarketov sme sa kde-tu zastavili na francúzske crêpes. Už v predošlom parížskom článku som spomínala, že najlepšiu som mala v Disneylande, ale potom som mala jednu chutnú s nutelou a banánom na rohu nejakej ulice v štvrti, ktorú sme podľa vzhľadu titulovali poľskou. :D 
  Tieto naše poľovačky na najlacnejšie suroviny boli síce sranda, ale povedali sme si, že párkrát zájdeme aj na slušné jedlo do slušnej reštaurácie (celkový počet takýchto návštev: 3). Ale bola to fajn zmena a na parížske pomery sme menu hlavné jedlo + dezert vychytali za krásnych 14€ úplne, že skvele.

sobota, 19. augusta 2017

Som iná, časť tretia

Milujem, keď muži nosia ružovú. V slove nevyspytateľný sa mi zakaždým žiada po p napísať mäkké i. Vína, ktorým stačí odkrútiť uzáver a nemusíte sa mordovať s korkovou zátkou, sú moje obľúbené. Levanduľová vôňa mi nesedí. Niekedy sa sama so sebou rozprávam po anglicky (nepýtajte sa). Hrozne by som chcela zažiť tú dobu, keď k sebe ľudia boli prehnane slušní, úctiví a vrchol intimity predstavoval dotyk rúk na bále. Neznášam zapisovanie poznámok do mobilu, preferujem klasické zošitové debilníčky. Som ten typ človeka, ktorý má nastavených 20 budíkov v následnosti po piatich minútach. Strašne veľmi milujem vôňu svojej pokožky, ale takú tú prirodzenú bez akýchkoľvek kozmetických prípravkov. Pri prudkých búrkach s hromami a bleskami mám vždy pred očami scénu z Harryho Pottera, kde sa Dursleyovci presťahovali na opustený ostrov, aby sa vyhli sovej pošte. :D