štvrtok, 29. decembra 2016

Čo som si našla pod stromčekom

Viete, čomu by som sa pod vianočným stromčekom potešila najviac? Ako som už načrtla v minulom článku - rada by som tam našla svätý pokoj, nanajvýš tak previazaný mašľou s priloženým venovaním. :D Skutočne. Už som asi v tom veku, kedy Ježiško a všetky tieto záležitosti ostali v detstve a Vianoce ako také prinášajú len zbytočne veľa starostí. Prečo? Lebo sa to očakáva. Očakáva sa 13 druhov koláčov, lebo to má symboliku, 168 darčekov, lebo sme si určite po celý rok nič nedopriali a 220 návštev, lebo sa to patrí. To posledné ešte dobre, ale prvé dve sú úplné hlúposti. Keď ste malí a vianočné pečenie sa vás ešte netýka, lebo by ste niečo zhodili, zle vykrojili, skrátka pokazili vašimi nešikovnými detskými rúčkami, príde vám to ako nič. No keď ste zrazu rozumnejší a zapriahnutí do celého tohto kolotoča, líhajúc si po dokončení pečenia do postele o pol tretej ráno s tým, že ráno skoro vstávate a celé sa to rozbehne podľa rovnakého scenára, na vlastnej koži cítite, koľko námahy je za tou parádou. A podobný princíp funguje aj čo sa týka darčekov. Ako deti ich milujeme dostávať. Čím viac, tým lepšie. No keď ste starší, na jednej strane konečne vidíte, koľko peňazí ste vašich rodičov a blízkych stáli, keď vám pokúpili tie vysnívané diskmeny a Chou-Chou bábiky. A na strane druhej vám je hrozne ľúto vôbec čosi odpovedať na otázku: ,,Čo by si chcela na Vianoce?". Za všetky tie utratené peniaze z minulých Vianoc máte chuť už nikdy nič nežiadať, pretože ste si vyčerpali limit. Čím sa dostávam na začiatok tohto článku, kde som túžila iba po svätom pokoji. Stále túžim. A moja vízia do budúcna je približne taká, že by sme sa mohli naučiť byť skromnejší. Nie želať si, ale chcieť menej (hlavne toho materiálneho). Už samotný Budha, môj osobný favorit, o tom pred 2500 rokmi hovoril. Jeho myšlienky sa udržali až dodnes, tak na nich asi niečo bude. :) 
  Aby som vám priblížila kontrast úvodu článku a jeho obsah, v mojej širšej rodine sú ľudia fakt, že zbláznení do dávania darčekov a aj keď im vyslovene zakážete nakupovať ako pre pol mesta, dostanete toho ako pre pol mesta. :D Samozrejme, preháňam, no v každom prípade ma u nich každoročne toho čaká viac než dosť. Tento článok som sa ale rozhodla napísať, lebo sama také rada čítam a tento rok som navyše dostala pár vecí, ktoré sú... proste ja. A to k môjmu blogu patrí. :)

pondelok, 26. decembra 2016

Domáci zázvorový sirup

V tomto článku vám predstavím poklad, vďaka ktorému nakopete každú nádchu, chrípku a podobné nepríjemnosti do zadnice. Pýtate sa, čo to je? Obyčajný domáci sirup zo zázvoru a citrónu, ktorý možno využiť na tisíc rôznych spôsobov. Ja osobne ho milujem zaliať vriacou vodou, no môžete ho piť aj za studena alebo si za lyžičku pridať do čaju. Zázvor milujem a milujem aj to, ako ma pri pití tohto sirupu štípe v hrdle (obzvlášť počas choroby, pretože vtedy je to neopísateľná úľava... alebo to tak mám len ja? :D). Ak chcete vedieť, ako tohto tekutého doktora vyčarovať v pohodlí domova, čítajte ďalej. ;)

sobota, 24. decembra 2016

Na vianočné návštevy jedine s vianočným svetrom

Keď si kamkoľvek na internetoch zadáte dvojicu slov christmas sweater alebo vianočný sveter, vypľuje vám to niečo ako Mali ste na mysli ugly christmas sweater? A vždy sa tak zamyslím nad tým, ako ich môže niekto považovať za škaredé. Teda. Jasné, v obchodoch natrafíte aj na riadne preplácané kúsky, ale no tak, veď sú Vianoce! :D Ja osobne by som sa rozhodne nenechala odradiť ničím - môže svietiť, môže spievať, môžu byť na ňom všetky klišéovité vianočné motívy na svete, a aj tak by som sa doň zbláznila. V tomto období by som pristala aj na poriadnu gýčovinu, len aby celý svet pochopil, že Vianky ľúbim. :D 
  Na základe týchto myšlienok som na vianočné návštevy a rande nachystaná s mojím vínovočerveným vianočným svetrom, ktorý si najnovšie našiel parťáka v rimmeláckom rúži rovnakého odtieňu. K tomu už len obyč čierna, aby vynikol práve svetrík ako najfarebnejší kúsok. 
  Ste tiež hrdým vlastníkom vianočného svetra, alebo odolávate? :)


štvrtok, 22. decembra 2016

Vianočný random

Life lately: 
  •  Vážte si aj také maličkosti, ako že sa môžete normálne osprchovať. Ja už o takomto niečom pomaly 2 mesiace nechyrujem kvôli stehom a idem vybuchnúť od túžby po vani plnej horúcej vody a voňavej peny. No môj čas ešte nenastal a minimálne ďalší mesiac ani nenastane. :D #SlzyCezSmiech
  • Filozofia tak veľmi nedáva zmysel, až ho začne dávať. K tomuto záveru som došla počas posledných dvoch týždňov, kedy som sa každý boží deň učila na dvojhodinovú písomku z občianskej a pomaly mi z toho začínalo hrabať. :D Keď sa na výroky filozofov (hlavne tých antických) pozriete prvý raz, ste si na istom, že boli zdrogovaní. Ale keď po nich vaše oči behajú 257.-krát, pristihnete sa pri tom, ako prikyvujete a vlastne je vám zázračne všetko jasné. Aby ste mali predstavu, o čom hovorím, tu je môj milovaný sofista Gorgias: ,,Nič nie je. Ak niečo je, nemožno to spoznať. Ak to aj možno spoznať, nemožno to vysvetliť blížnemu." ♥
  • Obklopení toľkými individualitami sa z nás stávajú izolované anonymity. Aneb čo mám v hlave, keď sa mi nedá zaspať/ ten moment, keď pochopíš, že to so štúdiom filozofie preháňaš, lebo sa sama meníš na jedného z nich. :D
  • Čím som staršia, tým väčšmi chcem na Vianoce naozaj len svätý pokoj. To sladké ničnerobenie/ robenie vecí len podľa seba, podľa toho, čo spraví šťastnou mňa, nie 20 ľudí okolo. Konečne dať na prvé miesto seba a neriešiť 300 požiadaviek zo všetkých strán. Za to by som Ježiškovi bola úprimne vďačná. :)

nedeľa, 18. decembra 2016

Baliareň darčekov 2016

S balením darčekov som sa nikdy nijako extra nepinkala. Ak som aj balila, tak len do obyčajného baliaceho papiera a koniec. No Pinterest, Youtube a ďalšie siete ponúkajú človeku toľko krásnej inšpirácie, že sa môže aj zjančiť a u mňa to nejako takto bolo. :D Povedala som si, že hoci som totálny mimoň a ruky nemám až také šikovné, ako sa môže po toľkých DIY článkoch na mojom blogu zdať, aspoň čosi by som snáď zvládla. Preto som sa vybavila srandami ako washi pásky, jutový špagát, štítky na mená, tavná pištoľ, šišky, ozdobné guličky, pečiatky a kadečo iné a pustila sa do práce. Nie je to nič svetoborné, ale na to, aké jednoduché to bolo, myslím, že všetky sa ozaj podarili. Nechcela som ich robiť veľmi prezdobené, o čom sa sami presvedčíte nižšie. ;)

streda, 14. decembra 2016

Decembrový food diary

Články typu food diary na druhých blogoch milujem, no sama som žiadny taký ešte nikdy nepustila do sveta. A presne aj viem prečo. Viete, keď som niekde v kaviarni alebo reštaurácii a vidím všetkých tých insta ľudí, ako objednané dobroty nechajú vychladnúť len kvôli dokonalému uhlu dokonalej fotky, čo hneď vešajú na sociálne siete, je mi z toho smiešne. Skutočne nerozumiem, ako naháňanie lajkov a pochvalných komentárov od blízkych aj celkom neznámych ľudí môže predčiť ten skvelý pocit, keď si dáte do úst najlepší kúsok lahodného koláča. Vrchol tejto obsesie podľa môjho skromného uváženia dosiahli ľudia, ktorí si na túto činnosť zaobstarali špeciálne zásteny okolo tanierov, aby mali v zábere čo najlepšie svetlo, no pochopíte to? :D Ako vravím, smiešne. 
  Práve z tohto dôvodu to nerobím. Iba sporadicky sa tu v niektorom random poste mihne fotka jedla z iného miesta ako tepla môjho domova. Priznávam, že sem-tam je mi ľúto, ak som mala nejakú parádnu kulinársku bombu a nezvečnila ju, no v konečnom dôsledku... načo? Prvoradé je, že som si ju užila ja, nemusia si ju so mnou užívať stovky neznámych (veď je to pomerne creepy :D)
  Rada by som poznala aj váš názor na toto novodobé šialenstvo, lebo nič nie je iba čierno-biele. Zaznamenávate si, čo papáte? Šérujete potom fotky po internetoch? :) 

sobota, 10. decembra 2016

Čo čítať na Vianoce?

Čítanie milujem nadovšetko. Zbožňujem ten pocit, keď hlúposti bežného života vypustíte z hlavy a stanete sa na pár momentov niekým úplne iným. Neskonale rada riešim problémy fiktívnych postáv a uprednostňujem ich pred svojimi vlastnými, lebo tie ma iba vyčerpávajú, kdež to tie vymyslené zväčšujú moju kapacitu fantázie, slovnej zásoby a v neposlednom rade lásky k tenkým stránkam často posiatym prachom. Je to zvláštne, no v živote by som fyzickú knihu nevymenila za elektronické prevedenie. Je v tom čosi... odpudivé, čosi, čo úplne odvieva čaro reálneho výtlačku; teda aspoň pre mňa. Rôzne čítačky a mobily sú určite praktické, ale ani zďaleka sa nechytajú na to, aké hrejivé pocity vo mne vzbudzuje kniha ako taká.
  S blížiacimi sa Vianocami najradšej siaham po takých dielach, ktoré s týmto obdobím majú čosi spoločné. Či už sa to odohráva v zasneženej krajine alebo počas samotných sviatkov - takáto spojitosť mi dokáže poriadne okoreniť celý čitateľský zážitok. V dnešnom článku vám predstavím 9 mojich all-time favourite kníh, ktoré sa jednoznačne oplatí čítať cez zimu. ;)

utorok, 6. decembra 2016

New in: Vianočné dekorácie

Porazene priznávam, že tento rok bola kreatívna duša uväznená v tomto lenivom tele donútená vzdať sa DIY-ovania. Posledné dva roky toho bolo toľko, že som sa rozhodla konečne si dať pauzu. A táto pauza ide ruka v ruke s tým, že som sa uchýlila k tomu, že som zimné dekorácie pre túto sezónu splašila v obchodoch. Zase raz sa dostávam k tomu, že míňam peniaze nie na oblečenie, nie na knihy ani jedlo, ale na dekorácie. :D V tomto som naozaj nezastaviteľná, pretože keď už raz mám v hlave víziu mojej izby v zimno-vianočnom šate, len tak ľahko sa jej nevzdám. Teraz som sa orientovala najmä na striebornú farbu a doplnky, čo budú in aj o niekoľko sezón dopredu, takže ich budem môcť kedykoľvek znovu vytiahnuť. :)

piatok, 2. decembra 2016

Before I die #9 - vianočná edícia

Počas tohtoročného decembra sa vám budem snažiť prinášať články, ktoré sú obsahom blízke Vianociam a celej tej krásnej atmoške, ktorá sprevádza posledný mesiac v roku. Minulý december som plánovala to isté, no napokon som napísala asi 2 vianočne ladené články a koniec, lebo som sa dostala do obdobia, kedy som skrátka nevládala a dala som si menšiu pauzu. Teraz som si ale dala záväzok, že akokoľvek veľa toho v škole aj v živote bude, v pôvodnom pláne vytrvám. Zatiaľ to funguje tak, že si články predpripravujem dopredu, lebo človek nikdy nevie, čo bude. :D Na druhej strane som ozaj nabudená a cítim, že tento rok by to aj mohlo vyjsť. Sama som zvedavá. No bez ďalších zbytočných rečí vám otváram vrátka do zoznamu 10 vecí, ktoré by som rada zažila cez Vianoce a verím, že sa v nich nájdete i vy. :)

utorok, 29. novembra 2016

DIY: Personalizovaný diár na rok 2017

Jednoznačne by ste ma mohli zaradiť do skupinky ľudí, ktorí milujú plánovanie. Plánujem projekty, povinnosti, rande aj dovolenky - od najdôležitejších až po najbezvýznamnejšie. Všetko by ste to našli v mojom diári, denníku a rôznych zápisníkoch či to-do listoch, čo sa mi povaľujú kade-tade po šuflíkoch. Pre niekoho divnosť nad divnosti, pre mňa kľúč k nestresovaniu, že som na niečo zabudla. Rada mám vo veciach poriadok, rada organizujem a triedim. Nebojte sa, nie je to až také psycho, ako sa to na prvý pohľad zdá. ;) Istým spôsobom verím tomu, že poriadok na stole, poriadok v živote. 
  Práve z týchto dôvodov zrejme nie je až takým prekvapením obsah dnešného článku. Ukážem vám v ňom, v akej kondícii udržiavam svoj diár a ako som si postupne začala chystať ten na nadchádzajúci rok. ;)



sobota, 26. novembra 2016

Vianočné venčeky na predaj

Mamina a jej Sashe obchodík Samireli hlavne počas Vianoc kvitnú do krásy. A spolu s nimi aj naša domácnosť, ktorá je v tomto období plná čarokrásnych dekorácií, vencov adventných i na dvere a kadečoho iného. Časom, kedy sa podobné veci kupovali v kvetinárstvach, už dávno odzvonilo - všetko je totiž čisto DIY. :) Obe máme úchylku v rozkošných drobnostiach a vždy, keď niečo niekde zbadáme, ulovíme a mamina to následne zakomponuje do nového projektu. Robí to však iba ako koníček, no prehováram ju, aby sme si po mojej maturite otvorili obchodík a začali sa tým obe živiť naozaj (čo by nebolo až tak zlé, lebo si zatiaľ neviem predstaviť iné uplatnenie pre moju osobu). :D Ide jej najmä o dobrý pocit, že niekomu priniesla domov niečo pekné na pohľad a zároveň obláčik lásky, s ktorou tú danú veci vyrobila. A tak som sa rozhodla predstaviť jej tvorbu aj vám, čitateľom, ktorí určite tiež ocenia jej nápady a šikovnú ruku. ;)

utorok, 22. novembra 2016

Čo počúvam, keď ma opantáva smútok?

Určite mi dáte za pravdu, že nie som jediná, ktorá má z času na čas melancholickú náladu, kedy mám chuť jedine sledovať preteky dažďových kvapiek na okne v spoločnosti hrubých ponožiek a šálky horúcej čokolády. Niekedy sa proste necítim na pobehovanie po vonku s kamarátmi. Niekedy ma bolí srdce aj duša, a tak sa nedokážem sústrediť, robiť nič iné, iba pokúšať sa tú bolesť potlačiť. Niekedy mi najväčšie potešenie prinesie chvíľka rozjímania v mojej izbe v zajatí tichých myšlienok, ktoré sú však schopné sem-tam kričať ako o život. A v takých momentoch je mojou zbraňou môj Smutný playlist na Spotify. Môžete si povedať, že nedobrú náladu by som nemala podporovať ťahavými tónmi huslí a plačlivého piána, no... v tých chvíľach mi to celkom pomáha. Milujem ten pocit, keď hudba, hoci aj bez slov, presne vyjadrí to, aké pocity mi zvierajú vnútro. V tom tichom porozumení a uistení, že mi svojím spôsobom niekto rozumie či nebodaj prežíva to isté, je niečo krásne. V dnešnom článku vám prinášam zopár mojich najobľúbenejších smutných skladieb, ktoré sa vás dotknú a sú ideálne na trúchlenie. :)

piatok, 18. novembra 2016

Októbroví obľúbenci

Fakt by som už prijala prázdniny. Ale konkrétne tie vianočné, kedy je všade okolo vás prekrásna a hlavne príjemná atmosféra, srdcia ľudí sú naplnené láskou a všetko je zahalené do čohosi tak nádherného, že to ani nejde pomenovať. Od prvého decembra mám totiž v kostiach vždy ten zvláštny pocit, to jemné vibrovanie, vzrušenie z toho, že ten milovaný čas je znovu tu. V mojom živote mám šťastie na ľudí, ktorí čaro Vianoc prežívajú podobne silno ako ja a navzájom si tieto emócie umocňujeme. :) Práve vďaka tomuto moja vnútorná natešenosť stúpa, hoci navonok ľudská schránka skôr pripomína rozvarený slíž. Zase sa dostávam do toho obdobia, kedy skrátka nevládzem a potrebujem nakopnúť niečím veľkým. Ale poriadne veľkým. Napríklad veľkým koláčom, pohárom vína alebo takým Antonom z RHCP (aj keď momentálne by som sa uspokojila aj s kartónovým prevedením). ;)

pondelok, 14. novembra 2016

Random 17

Dušou sa stále cítim tak na 13 (a buďme k sebe úprimní, moja telesná schránka vyšší vek tiež veľmi nenasvedčuje :D), no fakt, že mám o 6 rokov viac, ma stavia do pozície dospelej osoby, od ktorej sa vyžadujú dospelé kroky. A to je nesmierne namáhavé. Hlavne keď ďalej túžite žiť bez prísnych pravidiel a najmä bez toho, aby ste si robili ťažkosti z toho, ako vás vníma okolie. Vysvetlím na príklade. Ako už ste si mohli všimnúť, nerobím si ťažkú hlavu z toho, že na hlave z času na čas nosím s kamoškami infantilnú korunku pre malé jojá. Rada si nahlas pospevujem v obchode, ak hrajú moju obľúbenú pesničku. A keď sa smejem, tak poriadne nahlas a nekontrolovateľne. Skrátka robím veci, za ktoré by ma konvenčná spoločnosť (aspoň tá slovenská) okamžite minimálne odsúdila pohoršenými pohľadmi. Pritom nerobím nič zlé! 
  Na druhej strane ale uznávam, že vzhľadom na svoj vek by som mala určité veci prehodnotiť a začať im prikladať väčší význam. V niečom som už začala. Napríklad si proste nepustím film, aj keď by som hrozne chcela, keď viem, že som totálne mŕtva radšej idem rozumne rovno spať. Namiesto alkoholu v bare som bola s najlepšou kamoškou na romantickej večeri s deep talkom. Voľný čas sa snažím netráviť sledovaním seriálov, ale čítaním kníh (či žehlením a kadečím iným, čo nezahŕňa počítače a mobily). No je toho viac. A rozhodne chcem v tomto dospeláckom naladení mysle pokračovať, i keď korunky sa asi tak ľahko nevzdám. ;)

štvrtok, 10. novembra 2016

8 tipov na pútavé seriály

Nechcem vám tu predostierať úplnú klasiku ako Sex v meste, Gilmorky alebo Gossip Girl. Myslím, že je len málo ľudí, čo tieto seriály nepoznajú alebo, nebodaj, nemajú radi. Dnes by som sa, naopak, chcela venovať 8 takým, čo možno nie sú až tak známe, no jednoznačne patria k tým, ktoré vás vtiahnu do príbehu a budete mať chuť vzdať sa spánku, aby ste si mohli pozrieť ďalšiu časť. Teda minimálne ja to pri tomto výbere tak mám. :D Viete, priala by som si mať omnoho viac času na relax tohto typu, lebo mám pocit, že nič nestíham. A pri strhujúcich seriáloch proste musíte aj povinnosti odložiť na vedľajšiu koľaj, no nie? ;)

nedeľa, 6. novembra 2016

Narodeninový new in

Posledný článok, v ktorom som vám ukazovala oblečenie, čo som si kúpila, tu bol publikovaný pred rokom. Za tú dobu ma new iny celkom omrzeli. Niekoľko som ich napísala, no ich obsah sa točil výhradne okolo nových knižných prírastkov. Netvrdím, že som si po celý rok nekúpila nič na seba, no nemala som veľmi chuť to všetko fotiť a vešať online. Prišlo mi to (a aj doteraz príde) celkom zbytočné a trochu divné. Je totiž veľmi zaujímavé sledovať, kam až sa dokáže posunúť hranica, koľko veľa toho o vás internet vie. :D 
  Takže... čo ma teda donútilo k tomu, aby som tento článok napísala? Vôbec netuším. :D Môže to mať čosi dočinenia s tým, že sama new iny milujem a takýto kontent mi na blogu po roku trošku chýbal. Alebo to bude tým, že som si v októbri zaobstarala veľmi pekné kúsky oblečenia, ktoré možno oslovia aj vás. Ja sama som na základe haulov druhých ľudí natrafila na super veci, ktoré by som inak v obchode prehliadla. Možno to celé bude iba kombinácia vyššie spomenutých vecí a možno niečo celkom iné, niečo, čo nedokážem pomenovať. Preto ani neviem s určitosťou povedať, či sa k new inom v blízkej budúcnosti vrátim alebo si na ne počkáte zase rok. :D Všetko je to možné, tak to zatiaľ nechám otvorené. :)

streda, 2. novembra 2016

Obyčajné myšlienky neobyčajnej mysle... alebo naopak?

Viete... skutočne nepoznám pravý dôvod prečo vlastne píšem tento článok. V samej podstate nemá hlavu ani pätu a pre môj blog to až tak bežné nie je, no... chcem, aby si tu našiel svoje miesto. Aby náhodný zhluk slov, čo mi vznikol a následne rezonoval v hlave, nebol iba náhodným zhlukom slov. Možno sa v nich viacerí nájdete, možno im nebudete schopní porozumieť. A je to v poriadku, lebo niektorým som schopná porozumieť len ja sama (ak vôbec). Z určitého hľadiska by sa tento článok dal zaradiť do kategórie Life lately a pripísať k tým, že sa vám žalujem z vecí, ktoré ma buď ťažia, alebo sa nad nimi skrátka zastavím, pretože mi nejdú do hlavy. Enjoy. :)
  • Prečo ľudia obliekajú svoje psy do prihlúplych bundičiek a svetríkov? Ja byť tým psom, cítim sa ponížená až za hrob a svojho pána by som pokladala za úhlavného nepriateľa (aj keď ma kŕmi). Podľa mojej skromnej mienky je to vrchol nevkusu, ktorý preskočí len málo vecí. 
  • Láska - to je, keď niekoho chceš aj keď nie si opitý. 
  • Ľudia, buďte vďační. Aj za úplné kraviny. Minule ma kamarát po škole naložil do auta a odôvodnil to tým, že však leje a nebudem sa polhodinu lopotiť v takom nečase. Pre niekoho normálna vec, pre mňa gesto hodné minimálne úprimného úsmevu a hlbokej vďaky. Nemusíme byť vďační len za ajfóniky, čo nám podarujú rodičia, ale najmä za drobnosti, ktoré dokážu spraviť deň. 

nedeľa, 30. októbra 2016

Október

Moje októbre vždy bývajú mesiacmi, ktoré sú plné akcií, narodeninových osláv, jarmokov a v neposlednom rade školy, ktorá sa už naplno rozbehla a vyciciava zo mňa každú voľnú chvíľku. Nehovorím, že je to zlé. Práve naopak. Po nudných mesiacoch, ktoré preletia bez akejkoľvek známky niečoho hodného pamätania je nabitý október príjemnou zmenou. Mnohé z udalostí, čo priniesol tohtoročný desiaty mesiac v poradí, sa mi vryli hlboko do srdca a snáď ešte ako starenka so striebornými vlasmi na ne budem spomínať. :) Istým spôsobom sa však teším, že je október na konci. Poskytne mi totiž dobrý dôvod prežiť konečne pár dní len tak lenivo v posteli. Nikam sa nenaháňať, netráviť celé dni v kuchyni prípravou občerstvenia pre návštevy a hlavne poriadne sa vyspať, lebo ani nočné návraty z pivných stretnutí sa nedajú ťahať večne... ;) 
  V dnešnom článku vám ponúkam pohľad do zákulisia môjho októbra, hoci nie všetky významné udalosti sú zdokumentované, pretože... poznáte to. Niekedy treba žiť momentom a na ostatné kašľať. :)

streda, 26. októbra 2016

Mrkvová torta, z ktorej sa budete za ušami oblizovať

Na blogu som už veľakrát písala o tom, že moja osoba by sa v kuchyni nemala veľmi zdržiavať, lebo nie som vhodný adept na kulinárske čarovanie. Nikdy mi to nijako extra nešlo... a ani nepôjde. :D To viem určite. Nemám k vareniu a pečeniu bohvieaký vzťah a skutočne nerozumiem tomu, ako to niekto môže považovať za koníček. :D Na druhej strane mamina je na tom úplne opačne a vo vytváraní lahôdok sa priam vyžíva. Nedávno nám upiekla dokonalú mrkvovú tortu a ja som si povedala, že sa s vami o ňu musím podeliť aj napriek tomu, že recepty v tomto zákutí blogosféry nie sú tak bežné. Rada vás totiž niečím inšpirujem a blog si už pýtal trošku sviežeho vánku, takže vám ho prinášam v podobe postupu, ako si toto nebeské papaníčko upiecť doma. :)

sobota, 22. októbra 2016

Čo je najväčšia atrakcia pre ázijských turistov?

Poznáte ten pocit, keď skrátka v živote nič nejde, nič vás nebaví a nedokáže vyčarovať úsmev na tvári? Zo všetkých strán sa valia negatívne správy a už ani slnko nesvieti rovnako. Avšak čosi som si na základe nich uvedomila. Presne v také dni zákonite príde v živote každého jeden obrovský sek a zemeguľa sa začne točiť opačným smerom. U niekoho to trvá celý život, u niekoho iba zlomok sekundy. Tá situácia sa môže niekomu zdať obyčajná a nechápe, ako vás to mohlo nakopnúť toľkou energiou. Ďalších to pobaví a tešia sa spolu s vami. Nám sa presne toto stalo na konci septembra, kedy sme jeden z posledných teplých dní tohto roka strávili s Nikčou a Ninčou v Bratiske na hrade a tam... nuž. :D Veď si pozrite úvodnú fotku. Po jej dôkladnom preštudovaní určite zistíte, o čom asi bude dnešný článok. :D

utorok, 18. októbra 2016

Pár slov o mojej existenciálnej úzkosti

Vždy som vedela, že to s mojím introvertizmom preháňam. 
  Raz to bolo lepšie, raz horšie. Raz som si to uvedomovala viac, inokedy menej. No tá myšlienka tam stále bola. Vedela som, že od energickej, optimistickej, spoločenskej a neustále veselej osoby mám na míle ďaleko. Nadchýnam sa len pre málo vecí, no je pravda, že ak, tak poriadne. Neznášam byť stredobodom pozornosti. Milujem samotu. A ticho. Dokázala by som bez slova vydržať neuveriteľne dlhý čas. Mám problém s nadväzovaním vzťahov. Už ako malá som radšej ostala doma s knižkou namiesto vešania sa po preliezkach. Plané reči a prázdne slová sa mi z duše protivia. Nikdy nezabúdam, aj keď by som v mnohých prípadoch veľmi chcela. Často ma negativita, sklamanie a hlúposť, ktoré okolo seba vídam, doženú do stavu maximálnej ľahostajnosti voči svetu. Som dosť nerozhodná, zato trpezlivá a na výsledok si rada počkám. To, čo mám v hlave, sa veľakrát nezhoduje s tým, čo vypustím z úst - nie som si totiž istá, či by tým myšlienkam väčšina ľudí v okolí porozumela. Mnohokrát ma negatívne dokáže ovplyvniť cudzie nešťastie, akoby to bolo moje vlastné. V istých ohľadoch skutočne nerada skúšam veci a situácie, ktoré sú pre mňa nové. 
  A nedávno som zistila, že je toho viac


piatok, 14. októbra 2016

Septembroví obľúbenci

Opadaného lístia sa na zemi váľa čoraz viac, oznamiek do zbierky od mojich maturantských spolužiakov neustále pribúda a včera ubehol presne rok od mojich 18. narodenín. Je to zvláštny pocit, byť posledný rok -násťročná. V podvedomí mám zakódované, že od dvadsiatky (hoci je to krásny okrúhly vek) už začínajú vážne veci, ktoré za mňa nemôžu riešiť rodičia ani nikto iný. Ja sama. A práve to je celkom desivé. Nie ten konkrétny život na vlastnú päsť, ale tá cesta, ako sa k nemu dostať. Rozhodovať sa a potom byť zodpovedná za vlastné kroky, ktoré viem, že budú na 100% chybné. ,,Mluvíš o děsivý věci zvaný budoucnost," povedal by sladký Troy z HSM a ja s ním musím len súhlasiť, lebo to, čo má všetko prísť, desí aj mňa. A desí ma to natoľko, že vám o tom určite v blízkej budúcnosti napíšem článok, pretože všetky tie ťaživé myšlienky musia von. :D Na druhej strane si však myslím, že v tom nie som sama a možno sa v podobnej situácii nachádzate aj vy sami. Tak si možno budeme schopní navzájom pomôcť. ;) 

pondelok, 10. októbra 2016

DIY: Ako priniesť jeseň do izby

Vždy s príchodom nového ročného obdobia obmieňam v izbe dekorácie, pretože som na to viac-menej (kecám, iba viac) úchyl. Tento rok však pociťujem mierny pokles kreativity, pretože sa mi veľmi ťažko vymýšľa vhodný motív, ktorý by bol niečím jedinečný oproti minulému roku. Nejako nepomáha ani brázdenie Pinu, lebo aj tam sa mi DIY návody vo väčšine zdajú rovnaké a neoriginálne. Aj napriek tomuto som však chcela niečím izbu pripraviť na jeseň a nápady, na ktoré som nakoniec prišla, sú síce jednoduché a skôr vytvárajú detaily, ale aj tak zaujímavé. Dať dohromady 5 z nich mi pri rozbiehajúcej sa škole prišlo ako nadľudský výkon, ale s pár dňovým oneskorením ho sem hrdo môžem vycapiť. :)

štvrtok, 6. októbra 2016

Random 16

Neskutočne by ma zaujímalo, čo je na tých random postoch tak zaujímavé, že fascinujú toľko ľudí a čitatelia si na ne vždy radi kliknú? :D Ja sama sa do tejto kategórie radím tiež a na niektorých blogoch sú pre mňa randomy tie najobľúbenejšie články. Možno to nejako súvisí s tým, že sú pomerne osobné. Autor článku nám totiž ukazuje čo jedol, čo pil, kde býva, kam chodieva na kávu a s kým, kam naposledy cestoval a ako tam bolo, čo práve číta a množstvo iných vecí. Čo je, keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, dosť divné. :D Každopádne ja mám divné veci rada a asi aj to je jeden z dôvodov, prečo randomy milujem čítať a snáď ešte viac písať. Dnešný článok teda venujem všetkým, ktorí sú na tom rovnako alebo aspoň veľmi podobne. ;)

nedeľa, 2. októbra 2016

Before I die #8

Nedávno som sa pristihla pri tom, ako brázdim všetky Before I die články, ktoré som doteraz napísala, a na tvári sa mi usádzal úsmev, pretože som si vďaka nim uvedomila, koľko vecí si už zo zoznamu môžem vyškrtnúť. Iste, zatiaľ som sa pri Veľkej koralovej bariére nepotápala a nezažila nulovú gravitáciu, ale také tie ,,realistickejšie" a drobnejšie sny som si splnila. Napadlo mi, že by som na túto tému mohla na konci roka napísať menší sumár, tak ak by vás to zaujímalo, určite mi dajte vedieť v komentároch. :) Dnes som tu s ďalším takýmto článkom, lebo snívať proste treba a čo je dôležitejšie, je potrebné makať, aby sa vám všetky túžby do konca života splnili! ;)

streda, 28. septembra 2016

10 filmov, ktoré ma vždy rozplačú #3

Na pokračovanie tohto a tohto článku sme všetci museli riadne dlho čakať. :D Naozaj mi nejde do hlavy, ako som dvojku mohla napísať pred rokom. Pred rokom! Všetko tak strašne letí, že človek to už ani nevníma. Teda, letia len tie dobré veci, tie nepríjemné sa ťahajú ako soplík. :D Ak to aj u vás nejde všetko tak, ako ste si predstavovali, doprajte si chvíľku, príďte na iné myšlienky a to najlepšie v spoločnosti poriadneho dojáku. Takže si spravte horúcu čokoládu, pripravte hory snackov a vyberte si z môjho dnešného zoznamu snímok, ktoré vás chytia za sŕdcko. :)

sobota, 24. septembra 2016

Ako som si v Prahe splnila sen

V Prahe som až doteraz nikdy nebola. Vždy ma toto krásne mesto lákalo, no akosi sa nikdy nenašiel čas, priestor a ani peniaze, aby som si túto destináciu vyškrtla zo zoznamu tých, ktoré chcem navštíviť. Do toho však z ničoho nič prišla správa, že moji milovaní Red Hot Chili Peppers si tam na začiatku septembra naplánovali koncert. Koncert, po ktorom som túžila od ich posledného v roku 2012, lebo vtedy som tam ísť nemohla (a bola smutnejšia než najsmutnejšia a áno, dá sa to :D). Teraz mi však bolo jasné, že musím ísť. Že konečne prišla vhodná situácia a ani rodičia mi do toho veľmi kecať nemohli, lebo s dospelým človekom sa už jedná trochu inak ako so 14-ročným. Práve preto som neváhala a už v máji kúpila lístky s tým, že som stále neverila, že sa to skutočne deje. To, po čom som túžila väčšinu svojho života. 
  Počas prázdnin som si hovorila, že mám ešte kopec času vstrebať tento fakt, no ani som sa nenazdala a bol tu 4. september. Deň, keď som spala tak hodinu, pretože som sa od vzrušenia stále len prehadzovala v posteli a predstavovala si, ako už o pár hodín uvidím naživo tých 50-ročných chlapcov, nad ktorými som doposiaľ slintala len pri obrázkoch. :) Vlak o šiestej, 5 kíl banánových palaciniek na cestu, potom autobus o desiatej a výstup na pražskom Florenci o tretej pí em. Celý ten čas, čo nám ostával do koncertu, ubehol ako voda a poviem vám, že vlastne ani netuším, čo sme dovtedy robili. :D Lebo do návštevy O2 Arény som z krásnej Prahy nevidela, nepočula a nenasala absolútne nič. Mala som totiž v hlave len jediné. :)

utorok, 20. septembra 2016

Ísť proti prúdu

Tento outfit bol fotený pred týždňom, kedy sa mi splnila vnútorná túžba po horúcom babom lete, ktoré čo najviac oddiali príchod jesene. Každoročne sa potýkam s problémom, že nedokážem akceptovať striedanie ročných období a najradšej by som mala 12 mesiacov v roku jar (pripúšťam aj leto). Niekdy som kvôli tomu schopná aj v skutočne zime vytiahnuť letné oblečenie len preto, aby som demonštrovala, ako veľmi nechcem, aby teplo odišlo. Myslím, že je to akási zvrátená rodinná črta, pretože všetci členovia našej domácnosti by sa mihnutím oka presťahovali do teplejšej zemepisnej polohy, keby to bolo čo i len trochu možné. :D Neviem, ako vy, ale ja osobne milujem ten pocit, ako mi slnko preniká až do špiku kostí a zohrieva aj tie najtemnejšie zákutia mojej chladnej duše. A celkovo sa svet zaliaty slnečnými lúčmi zdá krajší, nemyslíte? :)
  Práve vďaka týmto mojim zaujímavým teplotným preferenciám som snáď jediným človekom v mojom okolí, ktorý naozaj nevíta príchod jesene s otvorenou náručou. Všetci sa tešia na Pinterestom ospevované sweater weather, atmosféru padajúcich listov a zaspávanie pri zvuku dažďových kvapiek dopadajúcich na okná. Ja za tým vidím vrstvenie oblečenia, ktoré spôsobí akurát tak to, že sa pod tým všetkým potím ako prasnica a skoro vždy som z toho hrozne grumpy. :D Opadané lístie na chodníkoch vo mne evokuje iba nechutnú brečku, ktorá vznikne, keď na ne naprší a listy začnú hniť. A dažde by som celkovo zakázala, pretože kvôli mrakom nemáme prístup k blahodarnému slnku. Tak. A je to vonku. Nedalo mi to nepodeliť sa o vnútorné rozbroje, ktoré len dokazujú, že divným spôsobom mne vlastným musím ísť stále proti prúdu. :D

nedeľa, 18. septembra 2016

Lahodné recepty z cukiny

Odkedy si mamina na dvore zariadila menšiu záhradku, túžili sme po cukine, ktorá by rodila ako divá a zásobovala nás týmto výtvorom prírody väčšinu roka. V našom dome bývame už skoro štyri roky, no až teraz sme sa k tomu dostali a nadávame si, prečo to neprišlo skôr :D. Cukinu sme jedli od neskorej jari, celé leto a ešte aj teraz nejakú sem-tam nájdeme. Práve preto sme vymýšľali rôzne recepty, ako ju zužitkovať a pritom nejesť stále len to isté (čo sú v našom prípade osvedčené vyprážané krúžky :D). Prišlo mi to ako zaujímavý námet na článok, pretože sa medzi vami možno tiež nájde nejaký cukinový fanatik alebo len máte radi zeleninu a vrelo vyskúšate nejaké rýchle a jednoduché recepty. Dnes vám teda ukážem 6 obľúbených spôsobov, ako využiť cukinu a nestráviť pri tom pol dňa v kuchyni. ;)

piatok, 16. septembra 2016

Augustoví obľúbenci

Čas neskutočne rýchlo letí a ja som ani nezaregistrovala, ako neskoro sem pridávam článok o obľúbencoch z augusta (vo veľkej miere hlavne vďaka škole, no priznám sa, že aj kvôli pretrvávajúcemu rozčarovaniu z koncertu v Prahe, o ktorom tiež chystám článok :). Stále som si hovorila, že mám ešte čas, no zrazu akosi... nemám. Nejako to s mojím plánovaním článkov ide v poslednej dobe z kopca. :D Premýšľala som aj nad tým, že by som spojila septembrové a augustové úlovky dokopy, no nakoľko by medzi toľkými letnými a skoro jesennými vecami bol priepastný rozdiel, rozhodla som sa spraviť z tejto témy dva samostatné články. V tom dnešnom teda uvidíte ešte prázdninové vychytávky, ktoré mi robili spoločnosť ešte pred dvomi týždňami a ktorých užívanie bolo takmer na dennej báze. :) 

pondelok, 12. septembra 2016

Výletovo #12: Banská Bystrica

Ako malá som do Banskej Bystrice zvykla so starými rodičmi jazdiť na prázdninové výletíky. To je zrejme dôvod, prečo mám celú túto stredoslovenskú oblasť spojenú s detstvom. Preto ma potešilo, keď ma 29. augusta kamoška vytiahla práve tam so slovami, že veď kým ešte trvajú prázdniny, poďme niečo pozrieť. Tak sme vzali aj jej ségricu a vydali sa skúmať epicentrum SNP, ktorého výročie sa práve v ten deň oslavovalo. Naším cieľom bolo najmä Múzeum SNP, no mám pocit, že polovicu času stráveného v Bystrici sme sa motali po meste a skúmali pamiatky. :D Počasie nám prialo aj neprialo; doma vraj bola neskutočná prietrž mračien, na nás nespadla ani kvapka, zato však bolo celý deň zatiahnuté a väčšina fotiek s nepekným svetlom. V konečnom dôsledku to však bol parádny výlet a z čoho som ja osobne bola nadšená - že všetky miesta, čo sme chceli navštíviť, boli len pár minút od stanice, takže sme ani nemali šancu stratiť sa. :D 

štvrtok, 8. septembra 2016

Výletovo #11: Piešťany

Tento piešťanský výletík sme s najlepšou kamoškou absolvovali ešte pred Grejpom, no čas neskutočne letí a pridávam ho sem fakt veľmi neskoro. :D Takmer mesiac po tom, ako sme tam boli! Keď som si po príchode domov chystala fotky, vravela som si, ako skvele mi to vyjde a publikujem ho niekedy o týždeň. Ale čo, shit happens. :D 
  Aj napriek tomu, že je to už dávna minulosť, chcela som sem o Piešťanoch napísať, pretože rada vidím, ako sa rubrika Výletovo pomaličky zapĺňa a vždy si rada spomeniem, ktoré miesta som navštívila. Taktiež by to mohlo pomôcť aj vám vo výbere miesta, ktoré padne za obeť vášmu výletovaniu. ;) 

  Piešťany som si zamilovala na prvý pohľad. Je to nádherné mesto, ktoré vďaka kúpeľom prosperuje a vidno to na každom metri štvorcovom. Nielen v okolí kúpeľov nájdete mnohé fontánky, parky, oddychové zóny, zmrzlinárne, kaviarničky a reštaurácie. Človek ani nevie, kam by skôr odbehol. Mesto sa ozaj stará o poriadok, lebo za celý svoj 4-dňový pobyt tam som nevidela nikde rozhádzané smeti, a to sme pochodili fakt veľa. Ľudia sú tam usmievavejší, ale ešte aby nie, v takom krásnom meste by som sa aj ja usmievala. :D Celkovo tá atmosféra a pekné prostredie na vás dobre pôsobí. No myslím, že to je asi celý zmysel kúpeľného mestečka. Poskytnúť hlavnému zdroju príjmov príležitosti, aby rozhadzovali viac a viac peňazí. :D Rozhodne však Piešťany odporúčam a keď nie priamo do kúpeľov, aspoň pobehať mesto, nábrežie Váhu a parky. :)

nedeľa, 4. septembra 2016

Všetci sme len vojaci na bojisku života

Pôvodne som tento článok chcela pomenovať inak, ale keď som nedávno pri počúvaní nového albumu RHCP začula verš We are all just soldiers in this battlefield of life, akosi sa ma dotkol a odvtedy mi skoro každý deň zaznie v hlave. Na prvé počutie možno len zhluk náhodných slov, no na stoprvé životná mantra. Naozaj všetci čelíme životu a jeho úskaliam rovnako, všetci sem-tam schytáme nejaké to poleno pod nohy a všetci sa jednako musíme naučiť vstať. Istým spôsobom sme na jednej lodi. Rovnako sa narodíme, rovnako môžeme zo života vytrieskať čo najviac a rovnako raz umrieme. Trápia nás zlomené srdcia, budúcnosť a aj to, či sú naše rozhodnutia správne. Väčšinou nebývajú, ale to patrí k čaru života. Na každom potknutí sa človek poučí a ak nie na prvý šup, na ten päťdesiaty snáď už áno. Neustále skúšame, snažíme sa, naháňame a vzývame šťastie, od ktorého sa odvíjajú ďalšie pozitívne emócie. A v prvom rade, každý z nás hľadá sám seba. Niekomu to trvá pár rokov od narodenia, niekto to ani na smrteľnej posteli netuší. Jedno je však isté - aby bol mier vo svete, musíte najprv nájsť mier v sebe (s okolím, so svetom, s budúcnosťou, s minulosťou, so sebou samým) a práve v tom vám skutočne silno držím palce, lebo tá cesta nie je jednoduchá. Útechou (chabou, ale predsa) nám môže byť, že v tom nie sme sami. :)

utorok, 30. augusta 2016

Dlhoočakávaná zásielka z Martinusu

Tu som vám spomínala, že chystám už tretí knižný haul v poradí a konečne sa dostávam k tomu, aby som vám ukázala, čo som si ulovila. Objednávku som odosielala ešte na konci júna, no všetky tituly mi dorazili až začiatkom augusta, čo bolo celkom sklamanie. Na druhej strane však chápem, že milí ľudia z Martinusu za to veľmi nemohli (hoci mi od nich prišlo toľko ospravedlňujúcich sa e-mailov, že to sa mi ešte nestalo :D). Mne osobne nikdy nijako extra nevadilo, keď mi meškala objednávka, pokiaľ som si bola istá, že mi raz určite príde. :D Myslím, že to nie je také strašné a určite nie hodné rozčuľovania sa. Aj tak ma ale zaujíma, aké s tým máte vy skúsenosti? Stáva sa vám, že vás meškanie zásielky nahnevá?

piatok, 26. augusta 2016

Random 15

Prázdniny sa pomaly blížia ku koncu a ja (ako každý rok) premýšľam nad tým, aké boli a aké z nich mám pocity. Musím povedať, že tie minuloročné neprekonali, lebo to boli snáď najkrajšie 2 mesiace v mojom živote a bojím sa, že už nikdy v živote sa nebudem cítiť taká šťastná, ako vtedy. :D Každopádne aj tieto mali čo do seba. Keď sa na to pozriem z všeobecného hľadiska, s mojimi najmilovanejšími som strávila naozaj dosť kvalitného času, videla pár nových miest a zažila pár super udalostí. A to je najpodstatnejšie, nie? Užila som si aj kopec slnka (hlavne v júli, augustové počasie bolo pre mňa viac-menej sklamaním) a vody. Na druhej strane mi však vnútorne nebolo až tak príjemne a zas a znovu sa dostávam do tej fázy, kedy moju myseľ zamestnáva hlavne otázka, ako si naspäť privodiť spokojnosť. So svetom, s ľuďmi, so sebou samou. Ale hádam, že tak to asi býva. Že bezhraničné šťastie sa raz musí skončiť, hoci len na chvíľku, aby sme ho potom znovu dokázali prijať s otvorenou náručou. :)

pondelok, 22. augusta 2016

Výletovo #10: Grape festival

Ak ma sledujete na Instagrame, mohli ste si všimnúť, že som aj tento rok veľmi neplánovane zavítala na Grejp. Bola som práve na dovolenke, keď mi najlepšia kamoška písala, že však poďme. Dlho predtým sme sa bavili či áno alebo nie, že je to drahá sranda a mohli sme si radšej odložiť peniaze na vysokú školu (pfff)... a tak sme teda nakoniec šli. :D Tento ročník mal oproti minulému zopár vylepšení, pričom najviac sme ocenili asi to, že na pivo sme nikde nečakali hodinu, ako to bolo pred rokom. Počasie vyšlo skvele a chvalabohu sme nemuseli vyťahovať naše sexy igelitové pršiplášte, ktoré prezieravá Sabína poctivo prenášala v ruksaku, lebo veď čo ak príde monzún. :D Bolo síce teplo, ale tak primerane a netieklo z nás v 40° horúčavách ako minule. Teda tieklo, ale skôr to zapríčinilo tancovanie (čo sme ocenili najmä v noci, lebo keby sme sa nehýbali, pravdepodobne by sme zmrzli). Na druhej strane sa mi však osobne asi viac páčil minulý ročník. Tento rok som bola fakt sklamaná z náramkov, pohárov (ktoré boli tak škaredé, že sme ich na konci prvýkrát za festivalovú kariéru vrátili späť) a mnohých iných faktorov, ktoré sem však písať nebudem. Celkovo som asi bola opradená nejakými podivnými vibráciami, lebo už na Grejp som šla s tým, že neviem, či si to 100% užijem. A ani som si neužila. :D Čiže pamätajte. Myseľ je všetko a musíte myslieť pozitívne, inak si podvedome privoláte chmúrne myšlienky, ktoré zabíjajú zábavu. #truestory 

nedeľa, 21. augusta 2016

Grécky new in

Na tomto blogu sa už hrozne dlho neukázal žiadny new in (ak, samozrejme, nerátam book hauly - btw, chystám ďalší, so stay tuned!) a keď mám byť úprimná, nejako sa do tohto typu článku nehrniem. U iných ľudí ma síce baví ich čítať/ sledovať videá, ale sama sa na to akosi necítim. A ďalšou vecou je, že v tomto roku som preplieskala peniaze na iné zábavky ako oblečenie a kozmetiku. :D Sem-tam si niečo malé kúpim, ale mám pocit, že momentálne som v štádiu, keď v obchodoch pozerám skôr na praktickú stránku veci a k pokladni to odnesiem až po vnútornom uzrozumení so sebou samou, že danú vec skutočne potrebujem. Tipujem, že k tomu prispel moment, keď som si začala privyrábať sama. Niekedy si totižto za sumou, ktorú mám za čosi zaplatiť, predstavím, koľko hodín som kvôli tomu strávila pracovaním a často ma preto chuť míňať prejde. :D Teda, ani nie, že prejde, skrátka si kúpu premyslím trochu viac a blbotiny, ktoré by mi iba stáli na poličke/ v skrini/ wherever kvôli chvíľkovému rozmaru, nechávam pekne v obchodoch (aj keď stane sa aj také :D). 

  Tento článok však píšem s tým, že už minulý rok som vám v tomto random poste ukázala suveníry z dovolenky a rada by som v tejto ,,tradícii" pokračovala. :) Ku každej z vecí by som rada povedala čosi viac, preto som sa rozhodla novinky zhrnúť v samostatnom článku, lebo v ďalšom randome by na ne proste nebolo miesta. Tak poďme na to. :)

štvrtok, 18. augusta 2016

Grécko 2016

Na svete (zatiaľ) nie sú slová, ktoré by dokázali opísať moje pocity, keď sa prvý raz moje chodidlo dotkne gréckej zeme. To vám bola jedna veľká zmes slobody, radosti, šťastia a vnútorného spojenia. Zo všetkých dovoleniek, čo som absolvovala, som sa najčastejšie ocitla práve v Grécku a už od útleho detstva mi je grécka kultúra (a o jedle ani nehovoriac!) veľmi sympatická. Ľudia tam tiež majú svoje muchy, tak ako všade, ale oproti Slovákom sa mi omnoho viac ráta ich otvorenosť, priateľskosť a najmä bezprostrednosť. V mnohom sú si síce podobní, ale všeobecne si myslím, že u Grékov sú v popredí skôr tie milé charakterové črty. Grécko je rozhodne krajinou, kde by som aj napriek kadejakým ekonomickým ťažkostiam vedela predstaviť stráviť zvyšok života. Aj keby som iba turistom 4 mesiace v roku predávala nafukovačky a pohľadnice. :D Grécko má proste svoj vibe, ktorý som zatiaľ nikde inde nenašla aj keď je pravda, že som toho zase toľko nepochodila :D. A úplne najviac zo všetkého túžim pobehať všetky (alebo aspoň čo najviac) gréckych ostrovov. Lebo je to krajina bohatá na dychberúce pohľady. :)

nedeľa, 14. augusta 2016

Plážový prehoz a pár dojmov z návratu na rodnú hrudu

Už je tomu pár dní, čo som sa vrátila zo slnkom zaliateho a pozitívnou energiou presiaknutého Grécka. Hoci je už, bohužiaľ, dovolenka minulosťou, nedá mi to aspoň sa neobšuchnúť pár slovami o to, aké pocity som mala z návratu domov. Teda... jasné, že od mora sa mi odchádzalo veľmi ťažko a najradšej by som na pláži ostala žiť do konca života bez toho, aby som sa vôbec niekedy vrátila. :D Ale... s čím som sa s vami chcela podeliť je trošku hlbšie.
  Totižto. V náš posledný dovolenkový deň, keď už autobus po ostrove zbieral ľudí odlietajúcich s nami, Slováci mi poriadne zhnusili ten dobrý pocit, čo som si z výletu odnášala a úzkostlivo strážila. Viete čím? Tým neustálym frflaním, porovnávaním sa s druhými a závistlivosťou. Celú cestu nebolo počuť nič iné ako večné sťažovanie, čo všetko bolo zlé na hoteli, na personáli, na jedle, na bazéne, na pláži, na mori, na Grécku. Snáď od nikoho z nich som nepočula nič pekné. Nikto nevyzdvihol tie pekné momenty dovolenky, ako napríklad, že rodina spolu strávila príjemný čas, že videli zase nový kus Zeme a spoznali inú kultúru. Každý riešil len to, že na raňajkách nestíhali dokladať čisté vidličky, že zo sľubovaných 5 tobogánov fungovali len 2, že upratovačka neprišla ráno, ale poobede a podobne. Ja naozaj chápem, že na dovolenke si ľudia chcú oddýchnuť a za tie prachy, čo za taký špás vyhodili, chcú mať o seba riadne postarané, ale... ľudia! Veď riešiť takéto somariny je úplne choré. Všetko to, o čom sa tá konkrétna várka ľudí, o ktorých hovorím, bavila, bolo maximálne nepodstatné a skutočne nerozumiem, prečo by si niekto chcel takýmito sračkami kaziť rekreačný čas. Všetci nadávajú, ako je to vo všednom živote strašné, tak prečo si veci robiť strašnými aj na dovolenke?! Slováci zas a znovu potvrdili svoju náturu a nebudem klamať - naozaj ma to sklamalo. Netuším, prečo sa náš národ musí ,,pýšiť" zrovna tými nelichotivými povahovými vlastnosťami, ale pevne verím, že v ďalekej budúcnosti sa to zmení. Musíme prestať vo všetkom hľadať to zlé a urobiť pravý opak. A hlavne niektoré veci neriešiť, akoby to bol koniec sveta.


piatok, 5. augusta 2016

Júl

Môj júl bol jedným z najoddychovejších mesiacov v mojom živote. Veľa som toho neporobila, nepochodila pol sveta, ako som snívala (ako vždy... :D), zato som však parádne zlenivela. Aj napriek tomu som sa však rozhodla zdokumentovať prvý mesiac prázdnin, pretože som si uvedomila, že hrozne rada prechádzam starými fotkami a osviežujem si zabudnuté spomienky. Blog je na toto skvelý prostriedok, lebo takmer všetky najdôležitejšie momenty môjho života sú tu aspoň spomenuté a vždy mi to dokáže vyčarovať úsmev na tvári. Pri niektorých veciach musím naozaj pár minút premýšľať, lebo sú už pochované veľmi hlboko v mojej hlave. Keď sa mi však razom vynoria, cítim sa sa ako osvietená. :D Myslím, že spomienky si proste treba obnovovať. Máte to aj vy tak? ;) 


štvrtok, 28. júla 2016

Back to school giveaway

19. augusta môj blog oslávi 6. výročie vzniku. Prešiel si už naozaj kadečím a spolu s ním aj ja. No stále sme tu, obaja ruka v ruke a v najbližšej budúcnosti sa to rozhodne nehodlá ani jeden z nás meniť. Viete, naozaj nedokážem uveriť tomu, že som celých 2192 dní stále súčasťou blogosféry, pretože len málo vecí ma drží tak veľmi, ako prispievanie do virtuálnej komunity. A hoci rada zo seba dostávam svoje pocity najmä formou článkov, tým najsilnejším hnacím motorom ste pre mňa vy, čitatelia. :) Písala som to tu už naozaj veľakrát a nechcem, aby to znelo ako klišé. Ale je to tak. 
  V tomto roku som na blog prispela niekoľkými článkami, ktoré vás zrejme naozaj zaujali a niečím vo vás pohli, pretože hŕstka z vás ma potom potešila milými správami v komentároch, v mailovej schránke a tiež aj na Instagrame. :) Písali ste mi, ako ste sa so mnou stotožnili a taká otvorená spätná väzba ma naozaj dojala. Viete, články ako outfit posty alebo randomy píšem ozaj rada, lebo je to pre mňa taká malá oddychovka, na druhej strane však radšej píšem o pár stoviek slov viac, trochu viac sa zamýšľam nad ich voľbou a hlavne nechcem rozprávať do vetra. O to viac ma teší, ak si niekto nájde pár minút naviac a prelúska taký článok od začiatku až do konca. V prípade, že sa rozhodne k téme pridať aj svoj názor, som radosťou celá bez seba. ;)
  A práve to je dôvod, prečo som sa po viac ako pol roku rozhodla usporiadať ďalšiu giveaway. Chcem totiž jedného alebo jednu z vás obdarovať pár drobnôstkami za to, že vy už šiesty rok obdarúvate mňa. Ani si neviete predstaviť, ako dobre človeku po mizernom dni padnú milé slová, hoci sú sprostredkované iba počítačom a pochádzajú od úplne neznámej osoby. Predsa sa to ráta. Nesmierne si vašu priazeň vážim a dúfam, že ma na tejto ceste budete sprevádzať až do veľkého finále, ktoré je momentálne (chvalabohu) vo hviezdach. :)

nedeľa, 24. júla 2016

Čo som si obľúbila v júli

Life lately:
  • Keď po sto rokoch cestujem vlakom, zaručene prerábajú celú trať a môj spoj musí dvakrát prestupovať. Aby som to trochu ozrejmila, ja a prestupovanie - to je moja najväčšia nočná mora. Som jedna z tých, ktorí sú schopní nikam neísť, ak vedia, že daná linka ich do cieľovej stanice nedovezie priamo. :D Som hrozné trdlo a keď som sa nedávno dopočula, že z vlaku musím preskočiť na bus a potom na ďalší vlak, skutočne sa mi zrútil svet. :D Vždy sa totiž hrozne bojím, že nastúpim zle a doveziem sa niekam do Moldavska. A už sa nikdy nevrátim. Áno. Iracionálny strach je moje druhé meno.
  • Starbucks zrejme nebude môj šialok kávy. Asi nie som plnohodnotným občanom tejto planéty, pretože len pred pár dňami som prvý raz ochutnala kávu v Starbuckse. Neuveriteľné. Ja viem. :D Čo som však chcela povedať je, že mi nijako extra nechutila. Teda, chutila. Avšak prišla mi ako tá najobyčajnejšia káva na svete, ničím neoriginálna, akurát som zaplatila 5€ za značku, ktorá ovláda Instagramy instafamous (aj nefejms) Instagramerov po celom svete. Áno, na pohľad bola skutočne grandiózna, na fotke lapajúcej lajky po poriadnom prefiltrovaní vyzerá ešte lepšie, no nie som si istá, či by som svoje peniaze chcela do budúcna ešte niekedy investovať týmto smerom. 
  • Čo by som v kalendári kameňom dohodila, dovolenka je veľmi blízo. Milujem tieto letné getaways, milujem tú vzdialenosť od domova a tým pádom aj od sračiek, ktoré tu ľudia dokážu riešiť. Za tú dobu, čo budem preč, sa tu zrejme neobjavia žiadne články. Teda až na jeden obzvlášť výnimočný. Môžem vám prezradiť, že po dlhej dobe mám pre vás malú súťaž. ;) 

streda, 20. júla 2016

Before I die #7

Nejde mi do hlavy, ako som posledný článok z tejto série mohla napísať 17. apríla. :D To bolo tak neskutočne dávno! Pamätám si, ako som vtedy vzývala všetky energie a jediné, na čo som myslela, boli prázdniny. Keď už sú konečne tu, človek by si myslel, že sa čas na chvíľu spomalí... ale nie. Ide to snáď ešte rýchlejšie. Pred pár dňami som sa len tak letmo pozrela do kalendára a úprimne ma vydesilo, čo som tam zbadala. :D Mám pocit, že čím som staršia, tým tieto voľné dni ubiehajú bleskovejšie. Ako škôlkarka mám totiž na leto také spomienky, akoby trvalo pol roka. No, je na čase pozbierať sa, prestať oddychovať a konečne vybehnúť do sveta za zážitkami.
  Chcela som však dokončiť tú úvodnú myšlienku, ktorú som mala v hlave predtým, ako som sa začala utápať žiaľom z pominuteľnosti okamihov. :D Články zo série Before I die milujem čítať a milujem ich písať, preto ma naozaj zarazilo, že posledný sa tu ukázal tak pradávno. Dnes sa teda vraciam so siedmym pokračovaním, pretože snívať som neprestala, práve naopak. Mám pocit, že každým dňom som v tom lepšia a lepšia. Ale, poviem vám, keby som si každý deň nedopriala minimálne svoju klasickú polhodinku rojčenia pred spaním, môj život by bola jedna veľká pustatina. :D


sobota, 16. júla 2016

Blogerské spolupráce - áno alebo nie?

Dlho som sa odhodlávala na túto tému, dlho som zbierala pre a proti a napokon konečne prichádzam s článkom o blogerských spoluprácach. Tu som sa vás pýtala, či by ste niečo také uvítali a nakoľko boli ohlasy len kladné, ešte väčšmi ma to podporilo otvoriť aj v tomto kúsku virtuálneho sveta už toľko otváranú vec. Určite budem veľmi rada, keď sa aj vy v komentároch podelíte o svoje dojmy z tejto témy. ;)

  Na úvod by som chcela povedať, že hoci sa v otázke blogerských spoluprác vo všeobecnosti skôr prikláňam k odpovedi ,,nie", nevidím všetko čiernobielo a hlavne nehádžem každú spoluprácu do jedného vreca. ;) Ja osobne som ten typ človeka, ktorý na svoj blog púšťa vplyvy zvonka iba veľmi zriedkavo a je nerád, keď do jeho chodu zasahuje niekto cudzí. To znamená, že všetko, o čom sem pre vás píšem, píšem hlavne pre radosť a žiadne peniaze ani darčeky zadarmo by to nedokázali zmeniť. Pretože milujem to, čo robím a robím to, čo milujem. Avšak je obrovská škoda, že v dnešnej dobe to už takto neberú všetci blogeri. Mnoho z nich si blog vytvára s vidinou, že o chvíľu ho to bude živiť. Ono je to síce možno pekná predstava, ale poviem vám, že ja ako čitateľ zďaleka obchádzam tie blogy, ktoré na sto honov smrdia spoluprácami. Lebo bohužiaľ, s komerčnosťou sa často vytráca autenticita autora a len málo ich vie korčuľovať na tomto tenkom ľade. 

streda, 13. júla 2016

Bez čoho nikdy neodchádzam z domu - letná edícia

Téma dnešného článku sa určite bude mnohým zdať všedná a pravdu povediac neveľmi zaujímavá, ale svojím spôsobom je zaujímavá naozaj dosť. Všimla som si totiž, že keď v lete niekam idem, vždy so sebou ťahám presne tie isté veci. Nezáleží na tom, či idem do mesta, do obchodov, na kúpalisko alebo dlhú cestu za výletmi. Predmety na skrátenie dlhých chvíľ počas cesty sa, samozrejme, vždy mierne líšia, ale v dnešnom článku vám chcem ukázať základ, ktorý je nemenný. Niektorých to možno inšpiruje k tomu, že podobné srandy začnú so sebou brať tiež, lebo všetky sú naozaj praktické a ja sama by som v lete bez nich nedala ani ranu. :D Neberte to, prosím, ako what's in my handbag tag (ktorý z duše neznášam, lebo je všade a vždy sa v ňom opakujú tie isté veci v každom ročnom období :D), skrátka ako zoznam položiek, ktoré vám nielen počas leta doslova zachránia deň. Máme niektoré z nich spoločné? ;)

  Ak ste pravidelnými čitateľmi môjho blogu, pravdepodobne ste si všimli, že som zmenila môj farbami hýriaci svet na o čosi strohejší modro-biely. Viem, je to čosi nové a zrejme si na túto novotu budete chvíľu zvykať (a spolu s vami aj ja, lebo sa cítim naozaj clivo za tým starým). Avšak zmena je život a ja som cítila, že takmer ročná nečinnosť vo veci dizajnu sa chýli ku koncu. :) Svojím spôsobom ma ten starý omrzel a hoci jeho farby príhodne vyjadrovali moje momentálne vnútorné cítenie, nadišiel čas a miesto pre nový. V poslednej dobe neopísateľne milujem kombo modrej a bielej, preto som sa rozhodla tieto farby zakomponovať do môjho virtuálneho denníka. Netuším, ako dlho sa tu títo dvaja zdržia, lebo už teraz mám nápady na nový vzhľad, ale dám im šancu a uvidíme. Čo hovoríte na nový šat blogu? :)

piatok, 8. júla 2016

Čo milujem na lete

Odkedy je v kalendári oficiálne leto, neustále rozmýšľam nad tým, ako veľmi ho mám rada a prečo vlastne. Keby som mala hovoriť o všetkom, boli by sme tu vy aj ja poriadne dlho. No poviem vám o tých, ktoré milujem úplne najviac. :) Milujem, ako z ľudí vyprchá agresivita vyvolaná horúčavou krátko po tom, čo si dajú ľadovú sprchu. Teplo sálajúce z chodníkov aj po západe slnka. Vôňu opaľovacieho krému, ktorému ste verní od plienok. Krátke, no prudké letné búrky, ktoré prinesú sviežosť po horúcom dni. Svetlé vlasy a tmavú pokožku. Všadeprítomný slnečný svit, ktorý vyženie každú depku. Letný playlist, ktorý keď budete počuť o 5 rokov, spomeniete si presne na tieto dva mesiace vášho života. Rozšírený sortiment obľúbenej zmrzlinárne. Ovocie, ktoré chutí ako ovocie, nie gumené umeliny. Zvuk vĺn narážajúcich na pobrežie. Piknikovanie v parku. Polihovanie v posteli, za ktoré vás nikto nehreší. Farby v prírode, domácnosti, ľuďoch. 
  Čo na lete milujete vy? :)

pondelok, 4. júla 2016

Obľúbenci za jún

Začiatok týchto prázdnin bol a zároveň nebol takým, aký som si predstavovala. Odkedy začali, nos z domu som vystrčila len pri jednej krátkej návšteve Lidla a honu za narodeninovými darčekmi pre niekoľkých blízkych (no musím dodať, že najväčšiu časť som aj tak vybavila online... :D). Doma som sa venovala maximálne praktickým veciam ako upratovanie, polievanie záhradky, varenie a brigáda. Podarilo sa mi zabiť mätový kríček, pravdepodobne zavíriť noťas a pri všetkých činnostiach počúvať nový album RHCP. Samozrejme, pomedzi to som preplietla aj trochu relaxu (rozumej leňošenie pri seriáloch, z ktorých ma momentálne najviac baví Orange is the new black :). Počas týchto prvých prázdninových dní som okrem rodiny ozaj nestretla nikoho známeho a neviem sa rozhodnúť, či sa mi to páči, alebo nie. Na jednej strane je to fakt oslobodzujúce a celá táto vec je len podčiarknutá faktom, že aj fejsbúku sa snažím vyhýbať. Som rada sama, v pokoji, v tichu. Vo svojom svete. Ale na druhej strane aj milujem byť s najmilšími. Musím medzi tým nájsť nejakú zlatú strednú cestu. Keď sa to však tak vezme, tak celá táto moja absencia v stretávaní ľudí nemusí byť na škodu. Po školskom roku mi dobre padne vyvetrať zo seba všetko, čo mi liezlo na nervy a hlavne naladiť sa na prázdninový mód. A po tomto úvodnom júlovom týždni sa všetko môže rozbehnúť. :)


štvrtok, 30. júna 2016

Random 14

Minulé prázdniny boli snáď tými najkrajšími dvomi mesiacmi v mojom živote. Bolo to obdobie, keď som v sebe znovu nachádzala šťastie, pokoj a vyrovnanosť a som presvedčená, že práve mier v jednotlivcovi potom produkuje mier všade. :) Tomu by som sa chcela aspoň priblížiť aj tento rok, lebo pozitívny vnútorný postoj spred roka sa mi postaral o skutočne nezabudnuteľné leto. Veľmi dúfam, že nezabudnuteľné bude aj toto, pretože mám na pláne skutočne veľké veci. Teda, možno nie veľké v pravom slova zmysle, ale veľké svojou hodnotou. Rozhodne by som rada podnikla pár roadtripov s tými správnymi ľuďmi a fakt neskutočne veľmi túžim obnoviť rubriku Výletovo na tomto blogu, lebo tá už pomaly zapadla prachom. Neskutočne rada by som navštívila pár vyhliadnutých miest na Slovensku, lebo aj ono vie byť krásne, len treba mať otvorené oči. Cestovanie je skrátka vášeň a kedy je naň vhodnejšia doba, ako cez leto? ;) Preto dúfam, že toho stihnem čo najviac. Prvoradý je však oddych, takže už teraz mi je jasné, že ponáhľať sa naozaj nebudem. :D
  Kde a ako budete tráviť leto vy? :)

nedeľa, 26. júna 2016

Najlepšie letné čítanie

Počas leta ma len veľmi málo činností baví tak, ako čítanie. Dokážem si pri ňom vždy parádne oddýchnuť a hlavne prísť na iné myšlienky ako tie, čo mi dňom aj nocou víria v hlave. Akurát som si všimla, že cez letné prázdniny najradšej čítam knihy, ktoré nemajú príliš komplikovaný dej a sú viac-menej oddychovkami. (Je síce pravda, že ani po zvyšok roka nečítam nič príliš zložité na moju jednoduchú myseľ, ale nadchádzajúce mesiace to len zosilnia. :D) Školský rok mi vždy odoberá kopu voľného času a práve preto sa snažím všetky čitateľské deficity dohnať. Veď cez leto je na to nespočetné množstvo príležitostí.
  V dnešnom článku vám predstavím 5 mojich najobľúbenejších kníh, ktoré snáď každý rok opakovane čítam cez prázdniny. Všetky majú spoločné najmä to, že dej sa odohráva za spaľujúcej horúčavy a takú knihu by som fakt nedokázala čítať cez zimu. :D Máte to aj vy tak, že radi čítate knižky v závislosti od ročného obdobia? :)

streda, 22. júna 2016

Prečo som sa rozhodla neísť na stužkovú

Ako už napovedá názov článku, ďalšia vec z môjho zoznamu netypických vyhradených názorov sa točí okolo mojej neprítomnosti na stužkovej, ktorá moju triedu čaká... ani neviem kedy, ale v podstate je to nepodstatné. :D Vždy, keď túto skutočnosť niekomu oznámim, stretávam sa skoro s identickou reakciou u všetkých - čó, prečo nejdeš, na stužkovú musíš ísť, veď tam máš kamarátov, zabavíte sa, to je len raz za život, potom to budeš ľutovať, prečo ti to rodičia dovolili a podobne. To, ako to vidím ja, mi prišlo ako fajn téma na samostatný článok, pretože neprítomnosť na stužkovej je naozaj čosi, čo ľudia vo všeobecnosti (hlavne tí stužkovo nabudení) absolútne nechápu a sú schopní zavolať vám záchranku, lebo pochybujú o tom, že nie ste nebezpeční sami pre seba ani okolie. :D 
  V tomto článku sa vám teda pokúsim zhrnúť všetko, čo proti akcii tohto typu mám a podať vám môj pohľad na to, prečo sú to pre mňa zbytočne vyhodené peniaze.